Situácia medzi Čínou a USA sa vyostruje. Podľa najnovších údajov amerického štatistického úradu, obchodný spor medzi Čínou a USA sa prejavil aj na trhu s ropou, kedy Čína absolútne prerušila všetky dodávky z USA. USA uvalili v rámci začínajúcej obchodnej vojny na tovary vyrobené v Číne zvýšené tarify na tovar presahujúci 200 mld. dolárov. Čína zatiaľ na to reagovala recipročnými clami na americký tovar vo výške približne 60 mld dolárov.
Nakoľko Čína viac z USA dováža ako do USA vyváža, americká administratíva vie, že Čína nevie sankcionovať vývoz amerického tovaru v rovnakej výške. Platí to o to väčšmi, že veľká časť tohto tovaru je používaná nie na spotrebu v Číne, ale ako dôležitý komponent vo výrobe. Zvyšovať cenu týchto produktov by preto malo len za následok zvyšovanie ceny konečného produktu, ktorý Čína potrebuje predať konečným užívateľom v zahraničí. Čína sa preto rozhodla k inému razantnému kroku, ktorým ešte väčšmi pohnevala Spojené štáty – devalvácii svojej meny.
Na devalváciu juanu nevie Trumpova administratíva ľahko reagovať, nakoľko FED ako nezávislá inštitúcia robí pravý opak – zvyšuje úrokové miery. Týmto spôsobom sa americký dolár stáva drahším. Od momentu, kedy vypukli obchodné spory, Čína oslabila svoju menu o 9%. Takýmto spôsobom aj zmiernila negatívny vplyv nových obchodných taríf. Práve táto skutočnosť má za následok, že USA podľa včerajších informácií agentúry Bloomberg zvažujú zaradenie Číny medzi tzv. menových manipulátorov, čo len zhorší obchodnú klímu na celom svete.
Najnovšie údaje o pohybe americkej ropy na svete priamo odrážajú napätú situáciu medzi oboma krajinami. Spojené štáty, ktoré sa vďaka ťaženiu ropy a plynu z bridlíc stali čistým exportérom týchto komodít, nezaznamenali od augusta žiaden export do Číny. Pri pohľade na čísla nákupu ropy zo strany Číny je vidieť, že v čase, ako sa stupňoval obchodný spor, Čína kontinuálne znižovala odbery ropy z USA a zvyšovala nákupy od iných krajín. Podľa štatistického úradu, Čína ešte v júli odoberala z USA 12 miliónov barelov, v auguste však neodobrala z USA už nič. Američania museli presmerovať ropu do Južnej Kórei, Japonska a Indie, kde narástol odber americkej ropy o 165 až 313 percent.
Zapadoafrické krajiny a krajiny Latinskej Ameriky zaznamenali podľa zverejnených údajov rekordné exporty do Číny. Osobitne silný nárast vykázala Venezuela, Brazília a Oman. Čína veľa ropy odoberá aj z Iránu, ktorý pod vplyvom nových sankcii má svoj export zastaviť.
Tomáš Dominik
