1. Zanedbanie modlitby
Ct. Fulton Sheen poznamenáva, že Pán nám prikazuje, aby sme bdeli a modlili sa. Naše zanedbávanie modlitby niekedy začína doslova naraz. Po prvé, prestávame si plniť alebo neustále odkladáme túto povinnosť (povedzme si rovno, možno aj nutnú povinnosť, ak som členom kléru). Ďalej náš čas strávený v modlitbe prirodzene výrazne klesá. A nakoniec, akoby bol stlačený obyčajný vypínač, náš život v modlitbe zmizne úplne.
2. Nahradenie modlitby
Biblia spomína, ako sv. Peter odťal ucho sluhu najvyššieho kňaza potom, čo Peter v Getsemánskej záhrade zaspal a nemodlil sa tak, ako ho požiadal Pán. Ct. Fulton Sheen nám pripomína posledný Ježišov zázrak na zemi, uzdravenie ucha vojaka. Pán týmto verejne Petra napomenul, že Bohu nie je milý aktivizmus, ktorý ide na úkor modlitby. Preto sa naše činy niekedy končia násilným bojom o lepšiu budúcnosť a vyberaním si trávenia času s nepriateľmi našej duše a modlitby.
3. Nasledovanie Pána zďaleka
Keď Peter zanedbal modlitbu, nahradil ju falošným aktivizmom, ide už za Ježišom len zďaleka. Takémuto človeku už Ježiš nehovorí nič, ale nechce ho stratiť z dosahu. Drží si ho však od seba. Ako často ideme čo najďalej za Ježišovými stopami, aby sme neboli od iných uznaní za Jeho príliš blízkeho nasledovníka.
4. Zameranie sa na pohodlie
Namiesto toho, aby sme išli do Pánovej vinice a robili to, čo treba urobiť, namiesto toho trváme na odpočinku a „ohrievaní“ sa pri ohníčku pohodlia. Je to štvrtý dôsledok zanedbanej modlitby. Nevieme sa pre Boha obetovať. Pri krokoch po tejto ceste ct. Fulton Sheen poznamenáva, že ide o číre pohodlie aj v modlitbe. Neopakujem si príliš často, že dnes som príliš unavený a Pán to musí pochopiť?
5. Zameranie sa na priateľov, ktorí potvrdzujú náš názor
Tu arcibiskup Sheen hovorí, že súhlasíme s vykonávaním duchovných úkonov, kým sa nerieši Ježiš Kristus. Zdôvodnenie? Náš Pán kladie na nás príliš veľa požiadaviek, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým by sme mali žiť svoj život. Vzhľadom na to je pre nás lepšie ho nechať na pozadí nášho života. Avšak, keď Ho opúšťame, zapierame Jeho Svätú cestu a namiesto toho si vyberáme čoraz častejšie stvorenia s podobnými, voľnými názormi. Preto spĺňame slová svätého Petra: „Veru, nepoznám toho človeka.“ Spozná nás, ale potom Pán?
