Utrpenie duše v očistci je na rozdiel od utrpenia duše v pekle sprevádzaná nádejou na spásu. Kým v pekle nie je pre duše žiadna nádej na spásu a je miestom, kde neexistuje žiadna láska.
Očistec je miestom, kde duše trpia, ale vedia, že už nebudú večne zatratené. Utrpenie týchto duší je však neopísateľné. Preto o dušiach v očistci hovoríme aj ako o trpiacej Cirkvi. Dôvod, pre ktorý musí duša prejsť očistcom je, že na zemi spáchala hriechy, za ktoré nepriniesla odčinenie. To znamená, že buď zomrela v stave milosti, teda vyspovedaná za hriechy predošlého života, ale tresty za tieto hriechy jej buď neboli odpustené alebo za ne neodčinila pokánie.
Medzi ľuďmi sa dnes akoby predpokladalo, že dosiahnuť nebo pre človeka je možné len cez očistec. Nikto si nevie predstaviť, že jeho duša bude zatratená a taktiež je ťažké predpokladať, že by sa duši priamo po smrti otvorilo nebo. Očistec je pre nás akoby tým miestom, s ktorým všetci po smrti rátame, že v ňom naša duša spočinie. Aj preto ľudia na zemi nevyvíjajú úsilie, ktoré by im dopomohlo sa po smrti očistcu vyhnúť. Ježiš vo Svätom písme spomína peklo trikrát častejšie, ako nebo. Nie je to práve preto, že pre dušu človeka je hrozba, že skončí svoju púť v pekle väčšia ako to, že nájde večné šťastie v nebi? Na to, aby skončila duša v pekle stačí, aby zomrela v stave jedného jediného smrteľného hriechu.
Preto si predstavme pár účinných nástrojov, pomocou ktorých môžu duše skrátiť pobyt v očistci, prípadne sa mu úplne vyhnúť.
1. Pri všetkom čo konáte, pri každej modlitbe, utrpení, proste Boha o milosť vstúpiť po smrti priamo do neba a vyhnúť sa Očistcu.
2. Vždy chcite plniť Božiu vôľu. Je to to najlepšie aj pre Váš pozemský život, ktorého následkom je večný život. Plnenie Božej vôle vedie život k šťastiu, konanie v rozpore s Božou vôľou vedie do utrpenia. S úctou a vážnosťou hovorme slová modlitby Otče náš “Buď vôľa Tvoja.”
3. Prijmite všetky sklamania, prekážky, choroby, problémy, či už veľké alebo malé, akoby pochádzali od Boha. Je jedno, či je to smrť blízkeho, strata majetku, či dážď alebo prílišné teplo. Znášajte ich pokojne z lásky k nemu a ako malé zadosťučinenie za Vaše hriechy. Netrpezlivosť a hnev utrpenie zväčšujú vnútorne utrpenie, ale bez toho, aby sme z neho získavali potrebné zásluhy pre dušu.
4. Život Ježiša Krista je pre človeka inšpiráciou a príkladom. Ježiš prijal utrpenie a musíme ho prijať aj my. Naše utrpenie spočíva prinajmenšom v tom, že človek sa v pote a námahe bude musieť živiť. Nech je tvoja práca poctivá a čestná, potom sa každý tvoj deň stane dňom pokánia a odprosovania za hriechy.
5. V srdci odpusť všetky krivdy a zranenia, ktoré ti boli spôsobené. Takto budeš mať rozumný dôvod sa nádejať, že Boh odpustí aj Tebe.
6. Vyhýbaj sa akémukoľvek smrteľnému hriechu a častým bežným hriechom. Z hriechov si osobitne dávaj pozor na hriechy proti láske a čistote, nakoľko kvôli týmto hriechom sú duše očisťované dlhé obdobie v Očistci.
7. Ak sa obávaš robiť veľa, rob veľa malých skutkov. Konaj milostivo a láskavo, dávaj almužnu, podľa toho ako môžeš. Nesťažuj sa a nehromži ak sa veci nevyvíjajú tak, ako by si si prial. Nesťažuj sa druhým ale buď milý a prívetivý. Rob druhým dobre a všetko príjmi ako formu pokánia.
8. Rob všetko čo je v tvojich silách na pomoc dušiam v očistci. Venuj im svoje modlitby a obety. Rozširuj túto Bohu milú aktivitu aj medzi druhými ľuďmi.
9. Nie je silnejšia cesta ako dosiahnuť od Boha záchranu svojej duše, ako cez týždennú spoveď, dennú účasť na svätom príjmaní a týždenne spovedanie sa.
10. Denná, aj keď iba krátka, návšteva svätostánku. Pri poklaknutí a pohľade na svätostánok čo i len na 3 – 4 minúty sa nielen dostávaš do blízkosti Ježiša, ale osobitne si uvedomuješ Boží pohľad na teba. Je to osobitný priestor pre vyslovenie strelných modlitieb prosiacich Boha o milosť: Ježiš zmiluj sa nadomnou.”
