Súdny proces, o ktorom budem dnes rozprávať je proces, na ktorom bolo prítomné celé ľudstvo. Jednotlivci, ktorí sa na tomto procese nachádzajú, v skutočnosti zastupujú jednotlivé kategórie ľudí. Súdny proces sa odohrával pred miestne najvyšším predstaviteľom Rímskej ríše, ktorý sa nazýval Poncius Pilát.
Na to, aby sme boli schopní porozumieť aspoň trochu tomuto procesu, je potrebné, aby sme si oživili pár skutočností z histórie. Okolo roku 63 pred Kristom bola Palestína dobitá Rimanmi a stala sa rímskou provinciou. Od tohto momentu Palestínčania nemôžu raziť vlastné mince a ani nikoho odsúdiť na smrť. Rimania si toto právo vyhradili len pre seba. Guvernéri nad jednotlivými oblasťami boli menovaní Rímskou ríšou a jedným z nich bol Poncius Pilát. Domorodí ľudia akceptovali Rímsku ríšu asi tak, ako Poľsko akceptovalo Sovietsku okupáciu počas komunizmu. Židia nenávideli Poncia Piláta ako predstaviteľa tyranskej moci, ktorá navyše židov oberala o peniaze a používali ich napríklad na výstavbu kúpeľov. Každé povstanie a odpor trestal najkrutejším spôsobom. Vieme o Pilátovi, že slúžil v rímskej armáde na území dnešného Nemecka a potom, čo sa oženil za dcéru cisára Tibéria – Klaudiu, bol prevelený do Jeruzalema, kde sa stal miesto držiteľom a zástupcom cisára. Bol nenávidený židmi, pretože ich oberal o peniaze a bol predstaviteľom totalitnej moci, ktorá ich utláčala. Nenávideli ho, pretože pri jednom povstaní ich dal 1000 popraviť.
V to osudné ráno medzi štvrtou a šiestou hodinou rannou, priniesli pred neho nejakého trestanca. Tento muž mal už za sebou nočné vypočúvanie a cirkevný súd. Bol odsúdený za bohorúhačstvo. Bol to teologický spor a na otázku, či je Božím Synom otvorene odpovedal, “áno som” (Mk 14,62). A nakoľko židia spadali v otázke výkonu trestu smrti pod jurisdikciu Rímskej ríše, museli predstúpiť pred guvernéra a žiadali ho, aby odsúdil tohto muža na smrť.
Pilát vystúpil na balkón a spýtal sa, ako hlavný sudca, čím sa Ježiš previnil. Obžaloba predostrela tri body. “Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ” (Lk 23,2). Každé slovo bolo klamstvom. Vieme, že keď ho v minulosti prišli farizeji pokúšať práve v otázke lojality k cisárovi, odvetil, “dávajte teda, čo je cisárove cisárovi, a čo je Božie, Bohu” (Mt 22,21). Samotný Judáš sa Kristovi odvrátil chrbtom, pretože vycítil, že politika a svetská moc ho nezaujíma. Nenájdeme muža, ktorý by sa tak stránil politiky ako Ježiš. Nechcel, aby ľudia pod “mesiášom” rozumeli politického revolucionára. Pilát sa zľakol, keď počul, že sa Ježiš mal vyhlásiť za kráľa. Podriadení vždy citlivo musia analyzovať politické intrigy, aby vedeli, na koho stranu sa pridať. Zo všetkých obžalôb sa Pilát zaujímal práve o túto a medzi štyrmi očami sa ho priamo opýtal: “Si židovský kráľ?” (Mt 27,11) Ak by sa Ježiš vyhlásil za kráľa, bola by to zrada voči cisárovi. Jeden historik nám zanechal, že počas svojej vlády Pilát riešil 52 prípadov zrady voči cisárovi. Preto Pilát chcel vedieť, či rímsky cisár má konkurenta.
Židia vedeli, že ak by aj Pilát nemal pochopenie pre ich obvinenia z bohorúhačstva, obvinenie zo zrady voči cisárovi mlčky neprejde. Ježiš Pilátovi odpovedá: “Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto” (Jn 18, 36). Ježiš vlastne hovorí Pilátovi. “Buď kľudný. Nepredstavujem žiadnu hrozbu pre cisára. Nie som žiadnou výzvou pre moc diktátorov. Moje kráľovstvo je duchovné a preto som túto noc požiadal Petra, aby schoval svoj meč do pošvy.”
Pilát bol Ježišovou odpoveďou uspokojený. Pochopil, že nepredstavuje žiadnu hrozbu pre cisára a preto obžaloba zo vzbury ani zo zrady neprichádzala do úvahy. Pilát rovnako pochopil, že Ježiš je duchovný vodca. Pilátovi to nedá a pýta sa ešte raz: “Tak predsa si kráľ”? A dostáva jasnú odpoveď: “Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” (Jn 18, 37). Pilát, ktorý mal za sebou tie najlepšie školy, mal vzdelanie, čítal popredných mysliteľov danej doby, poznal iba pokrivenú pravdu, ktorá je súčasťou manipulatívnych kampaní. Posmešne sa pýta Ježiša: “Čo je Pravda?” (Jn 18,38). V tomto momente je súd skončený. Pilát vychádza von z budovy a oznámi žalobcom a davu oslobodzujúci rozsudok: “Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu” (Jn 18, 38).
V tom žalobcovia rozširujú obžalobu a hovoria, že boli svedkami, ako Ježiš v Galilei podnecoval ľudí k povstaniu. Pilát, ktorý nepovažoval moc, ktorou disponoval ako niečo zverené od Boha, Pilát, ktorý neveril v absolútnu pravdu, sa začne správať, ako každý prízemný politik. Pilát sa stal obrazom šikovného politika, ktorý aj za cenu popretia a ignorovania pravdy, hľadá riešenie v rámci toho, aby si udržal a upevnil moc. V momente ako počul slovo “Galilea”, napadlo ho, že Ježiša pošle za Herodesom, nakoľko nepatrí tento prípad pod jeho jurisdikciu. Miesto toho, aby ho na základe jasných faktov prepustil a ukončil Ježišovo trápenie, Pilát našiel riešenie v Herodesovi.
Pilát ani Herodes nemali vzájomne dobrý vzťah a nerozprávali sa. Dalo by sa skôr povedať, že pre Piláta to bola akoby v duchu srandy, keď mu podhodil Ježiša. Herodes sa veľmi zaradoval, že uvidí Krista. Bol synom Herodesa Veľkého, ktorý sa ho pokúšal zabiť ako dvojročného chlapčeka, ale dosiahol iba vyvraždenie neviniatok v Betleheme. Prevzal vlastnému bratovi manželku. Vyhovel požiadavkám tancujúceho dievčaťa a dal zoťať Jána Krstiteľa. Herodes sa teraz tešil, že uvidí Ježiša urobiť nejaký zázrak. Ten sa však odmieta s ním rozprávať. Rozprával sa s Máriou Magdalénou, rozprával sa so zlodejmi, farizejmi, rozprával sa s každým, len nie s Herodesom. Prečo? Pretože pre Herodesa bolo náboženstvo predmetom pre debaty, ale nie niečím pre čo sa má záväzne a jednoznačne rozhodnúť. Obliekol ho do bielych šiat a poslal späť k Pilátovi.
Pilát opäť predstúpil pred dav ľudí a svoje predošlé rozhodnutie opiera aj o rozhodnutie Herodesa. “Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím » (Lk 23, 14-16). Pamätajme však, že Pilát bol politikom.
Ten deň bol dňom, kedy prepúšťal židom jedného trestanca. Vedľa Ježiša postavil Barabáša. Dal na výber ľuďom medzi cnosťou a neresťou. Pred takouto voľbou stojíme na iných miestach našich životov aj my dnes. Pilát sa opýtal ľudí: “Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil?” (Mt 27,21). Barabáša alebo Krista? Pilát nemohol veriť vlastným ušiam. Odpovedali, že chcú prepustiť Barabáša. Pilát sa pýtal: “Ale čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nijakú vinu, za ktorú by zasluhoval smrť. Preto ho potrestám a prepustím » (Lk 23, 22). Takto sa Pán dostal do rúk vojakov, bičovali ho, nasadili mu korunu z tŕnia, ponižovali, vysmievali sa mu. Vysmievali sa mu ako prorokovi, keď mal uhádnuť, ktorý z vojakov mu urobil zle.
Keď sa Ježiš vrátil z týchto múk, Pilát sa skúsil ho poslednýkrát prepustiť. Pred davom zvolá: “Hľa, človek!” (Jn 19, 5). Ponechajte ho pri živote! Pozrite sa len na neho! Ježiš tam zastupoval celé ľudstvo, všetkých ľudí, ktorí žili svoj život vedomí si existencie Boha a snažili sa dodržiavať jeho príkazy a trpeli pre to. Každý tam vtedy bol prítomný. Pilát ukázal, ako budú zohavení za pravdu a spravodlivosť všetky obete budúcich diktatúr a protinábožen-ského prenasledovania. Po slovách davu, že je Božím Synom, vošiel Pilát znova do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: “Odkiaľ si?”. Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: “So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” (Jn 19, 9 – 10). Všetci diktátori rozprávajú rovnako. Myslia si, že my im patríme, že sme ich majetok. Pán mu odpovedá : “Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora” (Jn 19, 11). Ježiš mu dal túto moc. Pilát si vypýta vodu, namočí si do nej prsty a rituálne dá najavo, že s preliatím krvi tohto muža nemá a nechce mať nič spoločné.
Pilát si svojim konaním zabezpečil miesto vo Vyznaní viery – trpel za vlády Poncia Piláta. Táto veta je nielen historickým faktom, ale je zároveň aj proroctvom. Je o veľkom spore síl dobra a zla. Je proroctvom o tom, ako budú ľudia viery umierať pod rukami štátnej moci. Tento konflikt je vždy tam, kde sa stretá ľudská sloboda a Božia dobrota. Najhoršiu vec, ktorú Zlo vedelo urobiť, bolo ukrižovať ho. Najhoršia vec, ktorú Zlo dokáže spraviť nie je vraždenie detí, koncentračné tábory, ale zabitie dobra. A práve ukrižovaním Ježiša, ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych, bola moc Zla porazená. Ak by toto všetko Ježiš nebol vytrpel a ak by nevstal z mŕtvych, vtedy by sa človek mohol oprávnene Boha pýtať, ako sa môže na všetko to zlo na zemi pozerať a nič neurobiť. Ako môže byť pasívny pri všetkom tom zle. Po tomto všetkom, čo Ježiš pretrpel, už človek nemôže povedať : “Boh nevie, aké to je trpieť.”
Kázeň Božieho služobníka Ven. arcibiskupa Fulron J. Sheena
