Po ukrižovaní Ježiša nastalo na zemi ticho Bielej soboty. Napriek tomu mal Ježiš “veľa práce.” V modlitbe Verím v Boha sa modlíme, že Ježiš po ukrižovaní “zostúpil k zosnulým.” V skutočnosti preklad v iných jazykoch ako napríklad v angličtine a francúzštine, je ešte presnejší: “zostúpil do pekla.”
Katechizmus Katolíckej cirkvi k tomuto nejasnému obdobiu, prináša bližšie vysvetlenie. Pred zmŕtvychvstaním Krista bolo nebo všetkým dušiam zavreté. Aj keby existoval človek, ktorý nespáchal na zemi jeden hriech, nebo mu zostalo zavreté z dôvodu dedičného hriechu, ktorým bola po spáchaní prvotného smrteľného hriechu Adama a Evy, duša všetkých ľudí pošpinená. Nakoľko “nič nečisté” nevie vstúpiť do neba, aj duše spravodlivých po smrti nevideli Boha z tváre do tváre. Na odčinenie dedičného hriechu bolo potrebné zadosťučiniť Božej spravodlivosti. Nakoľko Boh je rovnako milosrdný ako spravodlivý, nemohlo Božie milosrdenstvo poprieť Božiu spravodlivosť.
Jedinou cestou, ako Boh svetu ukázal, že je rovnako spravodlivý ako aj milosrdný bolo, že poslal sám seba na smrť, aby odčinil svojej spravodlivosti za hriechy ľudí. Až po umučení a ukrižovaní Krista sa otvorila možnosť vstúpiť do neba dušiam, ktoré nezomreli v nenávisti k Bohu. Ježiš svojím vykúpením priniesol Bohu zadosťučinenie jeho spravodlivosti, ktorá je rovnako silná ako milosrdenstvo. Práve preto, že Boh je nielen milosrdný, ale aj spravodlivý, za dedičný hriech musela byť prinesená dokonalá obeta človeka, ktorý je bez dedičného hriechu a ktorý je čistý ako Boh. Túto obetu dokázal splniť iba pravý Boh a pravý človek, ktorým bol Ježiš Kristus.
Židia používali pre označenia pekla slovo Sheol. Išlo o pomenovanie miesta, kde sa nachádzali duše, ktoré nemohli vidieť Boha do tváre. Pred sprásou Krista bol toto prípad všetkých duší. Dobrých aj zlých. Napriek tomu postavenie oboch kategórií duší v pekle nebolo identické.
Duše svätých sa nachádzali na osobitnom mieste. Dá sa to vyčítať z príbehu o boháčovi a Lazárovi v evanjeliu podľa Lukáša. Kým boháč išiel do pekla, duša Lazára skončila pri “otcovi Abrahámovi.” Aj z toho príbehu sa o osobitnom mieste hovorí ako Abrahámovom údolí. Ak hovoríme, že na Bielu sobotu zostúpil Ježiš k zosnulým alebo ostatné národy, že zostúpil do pekla, znamená to, že Ježiš prišiel otvoriť nebo spravodlivým dušiam.
Ježiš neprišiel vykúpiť duše večne zatratených, ani neprišiel peklo zrušiť. Ježiš je dnes pre svet nehybný, mŕtvy. Dnes sa však triaslo podsvetie. Duše zatratených spoznali večného víťaza nad ich zlom a duše svätých spoznali svojho vykupiteľa.
Tomáš Taraba
