Drahí pútnici v Chartres!
Svetlo prišlo na svet, hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu (Jn 3, 16-2), ale ľudia dali prednosť temnote.
A vy, drahí pútnici, ste prijali jediné svetlo, ktoré nezahanbuje: svetlo Božie. Tri dni ste putovali, modlili sa, spievali a znášali horúčosť, slnko aj dážď: prijali ste svetlo do svojich duší? Opustili ste naozaj temnotu? Zvolili ste si ísť cestou nasledovania Ježiša, ktorý je svetlom sveta? Drahí priatelia, dovoľte mi, aby som Vám položil túto zásadnú otázku, pretože ak nie je naším svetlom Boh, všetko ostatné sa stáva neužitočným. Bez Boha všetko je tmou.
Boh prišiel k nám a stal sa človekom. Zjavil nám jedinú pravdu, ktorá prináša spásu, zomrel, aby nás vykúpil od hriechu a na Turíce nám dal Ducha Svätého, dal nám svetlo viery … Ale my sme dali prednosť temnotám.
Rozhliadnime sa okolo seba, po západnej spoločnosti: zvolila si organizovať sa bez Boha a teraz opustená, za zdanlivých a podvodných svetiel spoločnosti konzumu, zisku za každú cenu a frenetického individualizmu, je svet bez Boha len svetom temnôt, klamstiev a egoizmu.
Bez Božieho svetla sa západná spoločnosť stala opitou hordou v temnote. Nie je tu dostatok lásky k prijatiu detí, k ochrane materského lona, k ochrane pred útokmi pornografie. Zbavená Božieho svetla nedokáže západná spoločnosť mať v úcte staršie generácie, sprevádzať chorých pri umieraní, dať priestor tým chudobnejším a slabým. Je opustená v temnotách strachu, smútku a izolácie. Nemá čo ponúknuť, okrem prázdnoty a ničoty.
Dovoľte mi, aby som uviedol tie najbláznivejšie ideológie. Západná spoločnosť bez Boha sa môže stať kolískou etického a morálneho terorizmu a morálky násilnejšej a ničivejšej než je islamský terorizmus. Pripomeňme si, že Ježiš nám povedal: „Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.“ (Mt 10,28).
Drahí priatelia, prepáčte mi tento opis, ale je potrebné, aby sme mali jasno a boli realisti. Ak k vám hovorím týmto spôsobom, potom je to preto, že moje kňazské a pastierske srdce pociťuje súcit s toľkými dezorientovanými, stratenými, smutnými a zotročeným dušami.
Kto ich privedie k svetlu? Kto im ukáže cestu Pravdy, jedinú cestu slobody, ktorá je cestou Kríža? Necháme ich upadať do bludu, do nihilizmu bez nádeje, alebo do agresívneho islamizmu a nič pre nich nepodnikneme? Musíme volať k svetu, že naša nádej má jediné meno: Ježiš Kristus, jediný Spasiteľ sveta a ľudstva.
Drahí pútnici, pozrite sa na túto katedrálu. Postavili ju vaši predkovia, aby tým proklamovali svoju vieru. V celej jej architektúre, v celej štruktúre, vo svojich vitrážach hlása radosť, že Boh je spása a miluje človeka. Vaši predkovia neboli dokonalí, neboli bez hriechu, ale chceli, aby ich v temnotách osvecovalo svetlo viery.
Aj dnes, ľudia Francúzska, prebuďte sa, vyberte si Svetlo, zavrhnite temnotu!
Ako to urobiť? Evanjelium odpovedá: kto koná podľa pravdy, prichádza
k svetlu. Dovoľme svetlu Ducha Svätého, aby ožiarilo naše konkrétne životy, aby proste preniklo do nášho najhlbšieho vnútra. Konať podľa pravdy znamená, predovšetkým postaviť Boha do stredu nášho života, tak ako je Kríž stredom tejto katedrály.
Bratia moji, rozhodnite sa, že sa k Nemu budete obracať každý deň. V tomto okamihu sa rozhodnime, že si každý deň vyhradíme nejakú minútu ticha, kedy sa obrátime k Bohu a povieme mu: Pane, kraľuj mi, obetujem ti celý svoj život.
Drahí pútnici, bez mlčania nie je svetla. Temnoty sa živia ustavičným hlukom tohto sveta, ktorý bráni obrátiť sa k Bohu. Zoberme si za príklad liturgii dnešnej omše. Privádza nás k adorácii, k synovskej bázni a láske pred Božou veľkosťou. Vrcholí zasvätením, pri ktorom všetci obrátení k oltáru a s pohľadom zameraným na Kríž a na Hostiu sa ponárame v adorácii do ticha a uzobranosti.
Bratia, milujme túto liturgiu, ktorá nám umožňuje, aby nás presiakla mlčanlivá prítomnosť transcendentného Boha, a obracia nás k Pánovi.
Drahí bratia kňazi, teraz sa obraciam zvláštnym spôsobom k vám.
Obeť svätej omše je miesto, kde musíte hľadať svetlo pre svoju službu. Svet,
v ktorom žijeme, sa ustavične znepokojuje. Sme ustavične v pohybe. Ideme
v ústrety veľkému nebezpečenstvu, že nás budú pokladať za “sociálnych asistentov”. Nebudeme už svetu prinášať svetlo Božie, ale len svetlo naše, a to nie je to, čo od nás ľudia očakávajú.
Obráťme sa k Bohu v slávení liturgie uzobranosti, plnej úcty, mlčania
a posvätnosti. Nevynaliezajme v nej nič, prijímajme všetko od Boha a od Cirkvi. Nevyhľadávajme divadlo a úspech. Liturgia nás učí, že byť kňazom neznamená robiť predovšetkým mnoho vecí. Máme stáť s Pánom pod krížom. Liturgia je miesto, kde sa človek stretáva s Bohom tvárou v tvár. Je to ten najvznešenejší okamih, kedy nás Boh učí, aby sme boli v zhode s obrazom jeho Syna, pretože On je prvorodený medzi mnohými bratmi (Rim 8, 29). Nie je
a nesmie byť príležitosťou k roztržkám, sporom a hádkam.
Pri liturgii podstatnou vecou je obrátiť pohľad ku krížu, ku Kristovi, k nášmu Východu, k nášmu jedinému horizontu, bez teatrálnej estetiky, ale v duchu posvätnosti, s hlavným dôrazom na Božiu slávu v duchu synovstva Cirkvi všetkých čias.
Drahí bratia kňazi, zachovajte si navždy túto istotu: Stáť s Kristom pod Krížom, to je to, čo svetu hlása kňazský celibát. Nový projekt, ktorý niektorí sugerujú, aby bol celibát oddelený od kňazstva a kňazské svätenie bolo udeľované ženatým mužom z dôvodu pastoračnej nevyhnutnosti, vyvolá v skutočnosti ťažké dôsledky a definitívne prerušenie apoštolskej tradície.
Chceli by vytvoriť kňazstvo podľa tela, ale také kňazstvo nie je pokračovaním kňazstva Krista, poslušného, chudobného a čistého. Lebo v skutočnosti kňaz nie je len alter Christus, druhý Kristus, ale má byť samotným Kristom. A to bolo vždy dôvodom, že ako nasledovník Krista sa kňaz vždy stával znamením, ktorému sa protirečia.
A vy, drahí veriaci, laici zapojení do života obce, vám hovorím s naliehavosťou: Nebojte sa! Nemajte strach prinášať tomuto svetu Kristovo Svetlo. Vaším hlavným svedectvom musí byť váš život a váš príklad. Neskrývajte zdroj svojej nádeje, naopak, hlásajte ho, dosvedčujte, buďte jeho svedkami, Cirkev vás potrebuje. Pripomínajte všetkým, že len Kristus Ukrižovaný dáva autentický zmysel ľudskej slobode.
A k vám, drahí rodičia, by som sa chcel obrátiť so zvláštnym posolstvom. Byť
v dnešnom svete otcom a matkou rodiny je poslanie veľmi ťažké, plné utrpenia, prekážok a práce. Cirkev vám ďakuje. Ďakuje vám za veľkodušný dar vás samotných. Majte odvahu vytrvať, aby vaše deti vyrastali vo svetle Kristovom. Niekedy je potrebné bojovať proti silnému vetru, znášať pohŕdanie a útlak sveta, ale nie sme tu pre jeho zaľúbenie. Hlásame Krista ukrižovaného, ktorý bol na pohoršenie pre Židov a bláznovstvom pre pohanov (1Kor 23-24). Nebojte sa a nevzdávajte sa!
Cirkev hlasom pápežov a zvlášť skrze encykliku Humanae vitae vám zveruje prorocké poslanie. Svedčiť pred všetkými o vašej dôvere v Boha, ktorý vás povolal za múdrych strážcov prirodzeného zákona. Hlásajú to, čo Kristus zjavil skrze svoj život. Drahí otcovia a matky, cirkev vás miluje, milujte Cirkev. Milujte svoju matku!
A nakoniec sa obraciam k vám, vy najmladší, ktorí ste tu najpočetnejšií. Prosím vás, aby ste počúvali starca, ktorý má oveľa väčšiu autoritu ako ja. Jedná sa o evanjelistu Jána. Okrem príkladu svojho života zanechal svätý Ján tiež posolstvo napísané pre mládež. V jeho prvom liste čítame tieto dojemné slová starca k mládeži v cirkvách, ktoré založil. Počúvajte hlas silného starca: » Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.«
(1 Jn 2, 14-15)).
Svet, aký nemáme milovať a podľa ktorého sa nemáme riadiť, nie je svet, aký stvoril a miloval Boh. Svet, ktorý nemáme milovať, je onen svet, ktorý sa dal do služieb satana a hriechu. Je to svet ideológií, ktoré popierajú ľudskú prirodzenosť a ničí rodinu, je to svet štruktúr OSN, ktorá vytvára novú globálnu etiku, ktorej by sme sa mali podrobiť. Ale veľký anglický spisovateľ minulého storočia T.S. Eliot napísal tri verše, ktoré hovoria za veľa kníh: Vo svete vyhnancov ktokoľvek sa pohybuje opačným smerom, sa javí ako dezertér.
Drahá mládeži, ak starec ako bol Ján, si dovolil hovoriť priamo k vám, aj ja vás povzbudzujem a hovorím vám: Veďte vojnu proti Zlému. Bojujte proti každému zákonu, ktorý je proti prirodzenosti a ktorý by vám chceli vnútiť, postavte sa proti každému zákonu, ktorý je proti životu, proti rodine, buďte tými, ktorí nastúpili opačný smerom. Majte odvahu ísť proti prúdu. Pre nás kresťanov nie je opačný smer miesto, ale osoba. Je to Ježiš Kristus, náš priateľ a náš vykupiteľ.
Vám mladým bola zverená osobitná úloha: zachrániť ľudskú lásku pred tragickou úchylkou, ktorej prepadla láska ktorá už nie je dar seba samého, ale vlastníctvom toho druhého, často násilníckym a tyranským. Boh, ktorý sa stal človekom, sa nám na kríži zjavil ako agapé, ako láska, ktorá sa daruje až na smrť. Milovať znamená skutočne umierať za druhých, ako to urobil policajt Arnaud Beltrame!
Drahá mládež, vo svojej duši nepochybne zakusujete často boj temnôt a svetla
a zvádzajú vás ľahké rozkoše tohto sveta. Z celého kňazského srdca Vám hovorím: Neváhajte, Ježiš vám dá všetko. Nasledujte ho a budete svätí, nič nestratíte, získate jedinú radosť, ktorá nikdy nesklame. Ak vás dnes Kristus volá, aby ste ho nasledovali ako kňazi, ako rehoľníci alebo rehoľníčky, neváhajte a povedzte svoje fiat, nadšené a bezpodmienečné. Boh vás potrebuje, aká je to radosť a milosť!
Západ priviedli k evanjeliu svätci a mučeníci. Vy, dnešní mladí, budete svedkami a mučeníkmi, na ktoré národy čakajú ako na nových hlásateľov evanjelia. Vaša krajina je smädná po Kristovi, kiež ju nesklamete! Cirkev vám dôveruje. Modlím sa, aby mnohí z vás dnes počas tejto omše odpovedali na Božie volanie, aby ste ho nasledovali a opustili všetko pre Neho, pre Svetlo. Keď Boh volá, je to radikálne. Volá k úplnému daru, k mučeníctvu tela alebo srdca.
Drahý národ Francúzska, boli to mnísi, ktorí vybudovali civilizáciu vašej krajiny. Boli to osoby, muži a ženy, ktoré prijali úlohu nasledovať Ježiša až do konca, radikálne, a tak vybudovali kresťanskú Európu. To preto, lebo hľadali len Boha, vybudovali civilizáciu krásnu a pokojnú, akou je táto katedrála.
Národy Francúzska a Západu, nenájdete pokoj ani radosť, kým nebudete hľadať Boha. Vráťte sa k svojim koreňom, vráťte sa do kláštorov, áno, všetci majte odvahu stráviť nejaký deň v kláštore. Na tomto svete búrok, násilia a smútku sú kláštory oázou krásy a radosti. Okúste, že je možné postaviť konkrétne Boha do stredu vášho života a spoznáte jedinečnú radosť, ktorá nikdy nepominie.
Drahí pútnici, Odhoďme temnotu, zvoľme Svetlo! Prosme blahoslavenú Pannu, aby nás naučila hovoriť fiat, staň sa, tak ako to povedala ona, aby nás naučila prijímať svetlo Ducha Svätého, ako to urobila ona. Žiadajme túto najsvätejšej Matku, aby sme mali srdce ako Ona, srdce, ktoré Bohu nič neodmietlo, srdce horiace láskou pre Božiu slávu, srdce túžiace hlásať ľuďom dobrú novinu, srdce veľkodušné, široké ako srdce Máriino s rozmermi Cirkvi, s rozmermi Srdca Ježišovho.
