Skôr, ako bola Panna Mária počatá, bola Božím snom a jeho túžbou. Aj človeku sa stáva, že pred tým, ako sa zamiluje do skutočnej osoby, miluje najskôr určitú predstavu o tom, aká by mala ideálna osoba byť, aké by mala mať vlastnosti a ako by mala vyzerať. Túto predstavu ideálnej ženy, si každý muž vytvára postupne, na základe veľa drobných skúseností, stretnutí, čítaní, predstáv. Takýmto spôsobom si akoby dával dokopy mozaiku ideálneho obrazu vysnenej ženy. V momente, kedy sa objaví v jeho živote také dievča, ktoré sa danej predstave podobá, muž vie, že to je tá pravá, že to je „ona.“
Rovnako takto mal na začiatku Boh sen o ideálnej žene, matke svojho Syna a neveste Ducha Svätého. Nepoškvrnené počatie bolo v mysli Boha od samého počiatku. Keď sa raz pýtali známeho maliara na obraz jednej ženy, ako sa mu podarilo takú krásu namaľovať, odpovedal, že chcel namaľovať svoju matku tak krásnu a dokonalú, ako dokáže. Nie je logické očakávať, že ak my ľudia máme snahu vlastnú matku vidieť v dokonalosti, že by túto túžbu nemal aj Boh pokiaľ ide o jeho matku? A preto Panna Mária sa stala odrazom Božej túžby. Odrazom jeho dokonalej predstavy. Stala sa novou Evou. Boh stvoril rajskú záhradu a do nej umiestnil prvého muža a ženu. Obaja padli, zhrešili proti Bohu a stratili raj. A vtedy Boh si predstavil inú rajskú záhradu, do ktorej bude vtelené Slovo, ktoré sa stane telom. Touto druhou rajskou záhradou sa stane telo Panny Márie, ktoré príjme nového Adama.
Som skutočne hlboko a úprimne presvedčený, že Panna Mária je tou ženou, ktorú každý muž miluje ako svoj ideál. Rovnako som presvedčený, že v podvedomí je ona tou ženou, akou by každé dievča chcelo byť. Boh poslal anjela za Máriou de facto s touto otázkou: „Dáš Bohu dieťa? Dáš Bohu ľudskú prirodzenosť?“ Takúto otázku dostáva každý pri krste. Boh sa pýta každého: „Dáš mi tvoju ľudskú prirodzenosť?“ Nás chce využiť rovnako, ako použil Pannu Máriu, keď sa mu odovzdala. Mária súhlasila a následne sa „Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami“ ( Jn 1, 14).
Keď matky s deťmi hovoria o nebi, ukazujú ho deťom hore. Panna Mária bola jedinou matkou, ktorá nebo držala v rukách a pozerala sa na neho dole. Stala sa Ježišovou matkou a nebolo jednoduché ňou byť. Na tomto mieste spomeniem udalosť, kedy Mária priniesla Ježiša do chrámu. Bol tam starý muž menom Simeon. Očakával narodenie Mesiáša. Keď mu Mária podala dieťa, starý Simeon povedal Bohu, že teraz už môže zomrieť, pretože videl Mesiáša. Potom sa prihovoril Márii so slovami: „a tvoju vlastnú dušu prebodne meč“ (Lk 2, 35). V gréčtine, z ktorej bola Biblia preložená, poznáme dva výrazy pre meč. Prvý výraz opisuje menší a druhý väčší meč, ktorý by sme mohli nazvať aj mačetou. Simeon použil práve tento druhý výraz. Toto bol obraz na vyslovenie nesmierneho rozsahu utrpenia, ktorý bude Máriu sprevádzať.
Prenesme sa teraz na miesto, kde Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, na svadbu do Kány. Prebieha tam niekoľkodňová svadobná oslava, ako bolo v tom čase zvykom. Panna Mária sa už nachádza na mieste. Ježiš bol pri Jordáne a zhromažďoval apoštolov. Panna Mária tu predstavuje Starý zákon, Ježiš Nový zákon, ktorý je ešte ďaleko. S oneskorením prichádza Ježiš na svadobný obrad a prináša aj apoštolov. Vtom mu Mária hovorí – „nemajú vína“ (Jn 2,3). Nemať vína v krajine vína je vážna vec. Prečo im došlo víno? Pretože Ježiš prišiel so všetkými svojimi apoštolmi, ktorých svadobčania neočakávali a nepozvali. Víno mali radi už vtedy. Bola to však Mária, ktorá si všimla, že svadobčania nemajú víno. Mária vždy pozná naše potreby skôr, ako ich poznáme my sami. Ježišova odpoveď je pre mnohých zarážajúca, priam až bezcitná: „čo mňa a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4). Nepomenuje Máriu matkou, ale ženou.
V gréckom origináli slová znejú ešte krutejšie. “Žena, čo mňa je do teba.” Vždy keď nájdeme v evanjeliu podľa Jána slovo „hodina“, znamená to utrpenie, agóniu alebo smrť Ježiša. V Káne teda Ježiš Márii hovorí. Matka naozaj chceš, aby som sa prehlásil za Božieho Syna? Ježiš v skutočnosti sa Márii pýta. „Mám sa odhaliť ako Mesiáš? Uvedomuješ si, že v tom momente ako to urobím, sa mení náš vzťah? Doteraz si bola mojou Matkou. V momente ako uskutočním svoj prvý zázrak, začnem verejné účinkovanie, prestaneš byť len mojou matkou a staneš sa matkou každého, koho spasím. Sme v tom spolu. Čokoľvek sa stane mne, stane sa aj tebe. Preto sa na teba neobraciam ako na moju matku, ale ako na matku všetkých, ktorí budú mojím krížom spasení. Preto Ťa nazývam – žena.“ Toto bol význam Kány.
Prejdime teraz ku krížu. Kríž bol jeho poslednou kazateľnicou. Pod krížom sa nachádzala Panna Mária, Mária Magdaléna a apoštol Ján. Každý zastupoval iný duchovný stav. Panna Mária nevinnosť, Mária Magdaléna kajúcnikov a apoštol Ján kňazstvo. To, čo sa uskutočňuje na kríži nie je pritom príhovor, ale je to svadba. Na pozadí celého Svätého Písma sa odvíja svadba. Boh o sebe hovorí ako o ženíchovi a nevestou mu je izraelský ľud. Pod krížom stretáme Pannu Máriu ako nevestu. Kto je na kríži? Nový Adam. Kto je pod krížom? Nová Eva. Ježiš pozerá na Pannu Máriu a povie? „Žena, hľa tvoj syn“ (Jn 19,26). Pozrie na Jána a povie: „Hľa tvoja matka“ (Jn 19,27). Toto je výsledkom aktu manželstva. Kristov manželský akt je spečatený nie slasťou, ale bolesťou. Ježiš sa takto navždy zjednocuje s Máriou. Takto sa Mária stala začiatkom Cirkvi. Náš Pán je hlavou Cirkvi, ona je jeho nevestou. Preto môžeme povedať, že Cirkev je jeho nevestou.
Začiatkom rodiny, rozšírením Cirkvi, je práve apoštol Ján. Na sviatok Zoslania Ducha Svätého už ich je 120. Cirkev sa rozširuje. V ich strede je Panna Mária a apoštoli. Každý manželský akt je aktom ženícha, ktorý reprezentuje Krista a nevestou, ktorá reprezentuje Cirkev. Takže Kristus je Nebeský ženích, Panna Mária je nová Eva, jeho nevesta. A tak ako zo ženy vychádza veľa detí, aj Cirkev sa rozrastá. A toto je dôvod, pre ktorý ženy nikdy sa nestanú kňazmi v Katolíckej cirkvi. Muž je ten, ktorý poskytuje semeno a Ježiš hovorí v evanjeliu podľa Lukáša , že „semeno je Božie Slovo“ (Lk 8, 11). Žena je tou, ktorá semeno prijíma. Preto sa aj Slovo telom stalo. Tu sa nebavíme o nadradenosti a podradenosti medzi mužom a ženou. Bavíme sa o rôznych úlohách. Preto nikdy nenazývajme Cirkev „inštitúciou!“ Cirkev je telom Krista. Je to jeho nevesta.
Ak pôjdeme do neba, budeme súčasťou tohto manželstva. Dievčatá snažte sa byť ako Panna Mária a chlapci hľadajte čistotu a buďte jej verní. Ona Vás ochráni od Zlého a uchová v dobrom. Majte v dome jej sošku, každý deň sa modlite ruženec a prinášajte obetu. Ona Vás ako dobrá matka neopustí.
Ctihodný arcibiskup Fulton J. Sheen
