Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 23. júna 2019, keď sa na viacerých miestach slávi prenesený sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
Veriacich Svätý Otec vyzval prijímať sviatosť Eucharistie s vďačnosťou a plným vedomím, nikdy nie pasívne a iba z mechanického zvyku: „Eucharistia nám nesmie zovšednieť”, nech je zakaždým „akoby naším prvým svätým prijímaním.“
Pápež František, ktorý sa veriacim na Námestí sv. Petra prihovoril z okna Apoštolského paláca, na záver pripomenul aj skupinu nových blahoslavených, 14 klauzúrnych sestier františkánok umučených v roku 1936 v Španielsku.
Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa v Taliansku a v iných krajinách slávi slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Corpus Domini. Evanjelium nám ponúka epizódu zázračného rozmnoženia chlebov (porov. Lk 9,11-17) odohrávajúcu sa na brehu Galilejského jazera. Ježiš bol zabratý do reči k tisíckam ľudí a do ich uzdravovania. Na sklonku dňa k Pánovi pristupujú učeníci a vravia mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo.“ (v. 12) Aj učeníci boli unavení. Boli totiž na opustenom mieste, a aby si ľud mohol ísť kúpiť niečo jesť, musel by kráčať ďaleko do dedín. Ježiš to vidí a odpovedá: „Vy im dajte jesť“ (v. 13). Tieto slová vyvolávajú v učeníkoch údiv. Nerozumeli tomu, možno sa i nahnevali, a odpovedajú: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup“
Avšak Ježiš pozýva svojich učeníkov k skutočnej zmene logiky od „každý pre seba“ k logike podelenia sa, počnúc tým málom, ktoré nám Prozreteľnosť dáva k dispozícii. A hneď im dáva najavo, že má úplne jasno v tom, čo hodlá urobiť. Hovorí im: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat“ (v. 14). Potom berie do rúk päť chlebov a dve ryby, obracia sa na nebeského Otca a vyslovuje modlitbu vďakyvzdania. Potom začína lámať chleby, rozdeľovať ryby a dávať ich učeníkom, ktorí ich rozdávajú zástupu. A toto jedlo sa nevyminie, kým sa ho všetkým neujde do sýtosti.
Tento zázrak – veľmi dôležitý, čo dokazuje aj to, že ho zaznamenávajú všetci evanjelisti – ukazuje moc Mesiáša a zároveň jeho súcit: Ježiš má súcit s ľuďmi. Ten zázračný čin nielen že zostáva jedným z veľkých znamení v Ježišovom verejnom živote, ale vopred predznamenáva to, čo bude neskôr, na konci, pamiatkou jeho obety, čiže Eucharistiu, sviatosť jeho Tela a Krvi, darovaných pre spásu sveta.
Eucharistia je syntézou celej Ježišovej existencie, ktorá bola jedinečným aktom lásky k Otcovi a k bratom. Aj tam, tak ako pri zázraku rozmnoženia chlebov, Ježiš vzal do svojich rúk chlieb, prednášal Otcovi modlitbu vďakyvzdania, lámal chlieb a dával ho učeníkom; a to isté urobil aj s kalichom vína. Ale v tej chvíli, v predvečer svojho umučenia, chcel Ježiš zanechať svojím konaním testament novej a večnej Zmluvy, ustavičnú pripomienku svojej Veľkej noci – smrti a zmŕtvychvstania. Slávnosť Corpus Domini nás pozýva každý rok si obnoviť údiv a radosť z toho úžasného Pánovho daru, ktorým je Eucharistia. Prijímajme ho s vďačnosťou, nie pasívne, zo zvyku.
Eucharistia nám nesmie zovšednieť; nesmieme pristupovať k svätému prijímaniu zvykovo: nie! Zakaždým, keď pristúpime k oltáru, aby sme prijali Eucharistiu, máme si skutočne obnovovať naše „amen“ voči Kristovmu Telu. Keď nám kňaz povie: „Telo Kristovo“, odpovedáme: „Amen“. Ale nech je to také „amen“, ktoré vychádza zo srdca, z presvedčenia. Je to Ježiš; Ježiš, ktorý ma zachránil; Ježiš, ktorý mi prichádza dať silu žiť. Je to Ježiš, živý Ježiš. Nesmie nám to zovšednieť: zakaždým nech je to akoby naším prvým svätým prijímaním.
Prejavom eucharistickej viery svätého Božieho ľudu sú procesie s Najsvätejšou Sviatosťou, ktoré sa v deň tejto slávnosti konajú v celej Katolíckej cirkvi. Aj ja budem tento večer v rímskej štvrti Casal Bertone sláviť svätú omšu, po ktorej bude nasledovať procesia. Pozývam všetkých, aby sa na nej zúčastnili, hoci aj duchovne, cez prenosy v rádiu a televízii. Panna Mária nech nám pomáha s vierou a láskou nasledovať Ježiša, ktorého adorujeme v Eucharistii.
Po spoločnej mariánskej modlitbe Anjel Pána záverečnom požehnaní pápež František pripomenul 14 nových blahoslavených mučeníčok, španielskych františkánok z doby prenasledovania počas občianskej vojny v 30. rokoch 20. storočia.
