Počas včerajšej svätej omše pápež František prirovnal záplavu z čias Noema k mnohým vojnám, ktoré sa vedú vo svete. Podľa pápeža, ktorý sa zamýšľal nad príbehom z knihy Genezis, existuje medzi oboma udalosťami veľká podobnosť.
Podľa pápeža je správne plakať a bedákať pri pohľade na svetové kalamity a následky vojen, z ktorých najbolestnejšie sú pohľady na vyhladované deti, syroty a chudobných. Toto sú skupiny obyvateľstva, ktoré platia najvyššiu cenu.
Boh má city
Ak čelíme takýmto skutočnostiam života, pápež veriacich povzbudzuje, aby podobne ako Boh, nemali problém vyjadriť svoje pocity, ako hnev, bolesť a blízkosť k druhým. Boh podľa pápeža trpí keď vidí zlo, ktoré pácha ním stvorený človek používajúc slobodnú voľbu. Boh “oľutoval,” že stvoril človeka tak veľmi, že sa rozhodol v časoch Noema ľudstvo vymazať zo zemského povrchu. Toto je Boh, ktorý prežíva pocity, nie je nikým abstraktným. “Toto sú pocity Boha, ktorý nás miluje a láska je vzťah. Dokáže sa nahnevať. Náš Boh má pocity. Miluje nás srdcom. Nemiluje nás myšlienkami, ale srdcom. Ak nám prejavuje dobrotu, prejavuje ju srdcom. Ak nás trestá, trestá nás ako dobrý otec, ktorý trpí viac ako my.”
Pápež František povedal, že náš vzťah s Bohom je “od srdca k srdcu, syna k Otcovi, ktorý dokáže cítiť bolesť.” Naša doba nie je tak veľmi odlišná od tej, kedy Boh poslal na zem potopu. Existujú kalamity, chudobní, hladní, prenasledovaní a mučení ľudia, ľudia, ktorí zomierajú na následky bômb, pretože druhí ich hádžu akoby boli sviečkami.”
“Nemyslím si, že naša doba je lepšia ako v čase Noema. Nemyslím si to. Kalamity sú viac alebo menej tie isté, obete sú viac alebo menej tie isté. Pomyslime na tých najslabších: deti. Veľa hladných detí a detí, ktoré nemôže vyrastať so vzdelaním a v mieri.” Pápež uzavrel, že všetky tieto javy sú následkom “diabla, ktorý chce zničiť Božie dielo.”
