Žiadna kresťanská láska a milosrdenstvo, ale špinavosti, intrigy a klamstvá. Takto by sa dali zhodnotiť pomery po nástupe Roberta Bezáka voči arcibiskupovi Sokolovi od samotného jeho začiatku, tak ako ich arcibiskup Sokol podrobne rozpísal vo svojej knihe pamätí pod názvom „Je čas mlčať a čas hovoriť.“
Arcibiskup Sokol uviedol, že vymenovanie Bezáka bolo prekvapením a naznačil, že jeho menovanie presadzoval hodnostár J.T. (kardinál Tomko podľa kontextu vyjadrení v knihe), ktorý sa mal za túto nomináciu neskôr podľa Sokola aj ospravedlniť. Keď Štátny sekretár vo Vatikáne kardinál Bertone bol konfrontovaný s diskreditačnými listami, ktoré boli na arcibiskupa Sokola posielané ohľadom údajných finančných machinácií, ktoré zakaždým boli až triviálnym spôsobom vyvrátené, mal ten mu položiť otázku:
„Kto ho navrhol?“ Po prezradení mena hodnostára, „ktorý sa do toho zamiešal, pán štátny sekretár len pokrútil hlavou,“ uvádza arcibiskup Sokol.
Podľa arcibiskupa Sokola partia ľudí, ktorú si priniesol so sebou Bezák bola z časti rovnaká ako tá, ktorá rozpredalal v Bánsko-bystrickej arcidiecéze obrovské cirkevné majetky a to napriek tomu, že nemali mať súhlas Vatikánu podľa platného kanonického práva. Arcibiskup Sokol povedal, že jeho prístup k majetkom v Tranvskej diecéze bol presne opačný: minimálne predávať, všetko uchovať a rozvíjať. V Bansko-bystrickej diecéze sa podľa Sokola udial masívny výpredaj častokrát pod cenu.
Arcibiskup Sokol sa priznáva, že potom, čo bol neúctivo napádaný a vykreslovaný ako defraudant finančných prostriedkov a majetkov, pričom išlo o zjavné klamstvá, ktoré sa vždy ľahko vysvetlili, inicioval stretnutie s Bezákom aj na nunciatúre, aby Vatikán dohovoril Bezákovi, aby sa zdržal tvrdení, ktoré pomáhajú nepriateľom Cirkvi zasievať medzi veriacimi pochybosti a škandalizujú Cirkev. Napriek tomuto stretnutiu a prísľubu, Bezák svoj prístup podľa arcibiskupa Sokola nezmenil.
Arcibiskup Sokol sa pozastavuje aj nad prípadom, kedy mal byť obvinený, že zmizli prostriedky vo výške viac ako 50 000 000 korún, ktoré v skutočnosti boli riadne na bankovom účte a to dokonca ešte vo vyššej sume, nakoľko boli pripísané úroky. Tieto veci však vždy najskôr prebehli médiami a častokrát aj rôznymi “kresťanskými” novinármi.
Arcibiskup Bezák sa podľa Sokola mal krátko po vymenovaní vyjadriť, že jeho úloha je Sokola zničiť. Osobitne sa arcibiskup Sokol venuje škandálu, ktorý na neho vytiahol politik František Mikloško s novinármi, ktorí sa neskôr angažovali v denníku Postoj okolo Martina Hanusa, kde ho lživo obvinili z defraudácie vyše pol miliardy korún. Po dlhých rokoch Ján Sokol súd o očistenie svojho mena vyhral.
Arcibiskup Sokol zároveň všetkých, ktorí tieto vyvrátené lži na jeho adresu rozširovali upozornil, že pri hriechoch krádeže a osočovania je na platné odpustenie hriechu potrebné prinavrátenie nakradnutého alebo verejné očistenie pošpineného mena blížneho. Arcibiskup v knihe rovnako vyvrátil všetky tvrdenia, že v minulosti mal byť spolupracovníkom Štb.
