Elitári vychádzajú z predpokladu, že ľud je hlúpy, veciam nerozumie a oni, osvietení, vzdelaní ľudia majú právo robiť politiku aj v rozpore s názorom ľudu. Minister Lajčák pri výkone svojej funckie zastáva v kľúčových bodoch názory, ktoré sú v protiklade s názorom a vôľou ľudu.
Keď sa potichu pán Lajčák pokúšal na Slovensku pretlačiť Istanbulský dohovor, nezastavili ho politici, ale až kňaz Kuffa zo Žakoviec. Ten sa od toho momentu stal pre liberálne média „kontroverzným.“
Najnovšie pán Lajčák si myslí, že má druhý pokus robiť si politiku odtrhnutú od názorov slovenského národa. Ide o presadenie “diela”, ktoré pomohol spoluvytvoriť v OSN a ktorý nesie názov Globálny pakt OSN o migrácii. Tento pakt zavádza práva človeka na migráciu. Inak povedané, rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou zanikne, pretože každá migrácia, aj tá ekonomická, bude len legálna. Odpor krajín na tento nápad rastie, len minister Lajčák sa vyjadruje naďalej pozitívne. Už aj SNS, ktorá dovolila odstrániť štátny znak zo štátnych dresov, sa tajuplne vyjadruje, že nedovolí, aby bol pakt záväzný. Z toho však nevyplýva ešte, že sa naozaj nepodpíše, či už sa nepodpísal.
Či sa to kariérnemu diplomatovi Lajčákovi páči alebo nie, na medzinárodnej scéne zastupuje tento národ, ktorý má jasný väčšinový názor na otázky genderizmu a migrácie. Ak sa to pánovi ministrovi nepáči, ak považuje slovenský národ za spiatočnícky, nemusí ho zastupovať. To, že pán minister je uznávaný diplomat na medzinárodnej scéne, je nespochybniteľným faktom. Neznamená to však, že máme povinnosť obetovať ako národ vlastnú identitu, aby on mal úspešnú kariéru. Národ by mal mať zástupcov, pri ktorých nemusí stáť ako na stráži, čo za jeho chrbtom urobia ani takých, ktorí vlastnému národu budú vysvetľovať, čo je moderné a progresívne a čo nie.
Michal Pátrovič
