Včerajší deň bol pre kresťanskú demokraciu významným. Strana Kresťanská demokracia – Život a prosperita predložila vyše 14 000 podpisov na registráciu strany, pričom tisíce podpisov uviedla, že má v zálohe. Je to príliš silný signál pre politikov, aby pochopili, že ľudia odmietajú akceptovať, že z kresťanskej demokracie sa na Slovensku stala submisívna, nevýrazná alternatíva, ktorá dva roky pred voľbami liberálom odkazuje, že nič od nich v hodnotových otázkach nebude požadovať. KDŽP má v stanovách uvedené že odmieta byť vo vláde, ktorá nezvýši ochranu počatého života. Presne túto vetu KDH pod Hlinovým vedením odmietlo prijať.
Druhý výrazný moment dňa bola zle odkomunikovaná kačica, že Slovenský dohovor za rodinu sa akoby rozpadá. Táto informácia sa ukázala byť klamstvom, voči ktorému sa verejne už ohradil Anton Chromík. Navyše aj keby bola pravdivá, je úplne bezvýznamná. Úspech Slovenského dohovoru za rodinu stojí na Mariánovi Kuffovi. Neexistuje asi človek, ktorý by na akcie dohovoru išiel primárne za niekým iným. Preto úspešnosť ružencových procesií, ktorých cieľom je zastaviť ideológiu gender, bude naďalej rovnako úspešná aj keby sa pán Palko už naozaj na nich nikdy neobjavil.
Informácia však urobila medvediu službu tomu, komu mala asi najviac pomôcť – pánovi Mikloškovi. Nezaujatý príjemca správy včerajšiu informáciu zrejme pochopí tak, že pán Palko odchádza od ružencových aktivít, pretože Marián Kuffa odmietol podporiť Mikloška v prezidentskej kampani. Inak povedané, všetci, čo počúvajú otca Mariána Kuffu ako duchovnú autoritu, vďaka Palkovi dostali informáciu, že nemajú voliť Mikloška, pretože Marián Kuffa s ním nesúhlasí. To, čo je však pre Mikloška najhoršie, že Palko s Daniškom zrejme nechtiac odkomunikovali, že Marián Kuffa podporuje údajne Harabina. Preto nastáva reálna otázka na pána Mikloška, či má ešte komunikačnú stratégiu v rukách on alebo podpísal bianco šek iným a či tí iní vedia, čo robia.
Problémom je, že Mikloškova kampaň je vedená štýlom, akoby sa už nachádzal v druhom kole a ľudia si majú vybrať medzi ním a Harabinom. Priam obsesívne komunikovanie Harabinovej osobnosti neprinesie zákonite želaný úspech rovnako, ako Čarnogurskému nepriniesla popularitu vojna s Mečiarom. Ak sa dvaja hádajú, dobrý so zlým, aj dobrý sa stáva časom v očiach ľudí zlým. Čarnogurský porazil Mečiara ako najnepopulárnejší politik. Tento fakt už napríklad pochopili aj predstavitelia KDH, keď prestali zdieľať blogy svojho predsedu, v ktorých sa venoval otcovi Ziolkovskému, keď reagoval na Hlinu, že komu je na čo strana, ktorá sa vzdáva hodnotovej agendy. Palko s Daniškom ak chcú Mikloškovi pomôcť, mali by sa zamyslieť aspoň nad týmito príkladmi.
Útočenie na Harabina na jeho voličov nezaberá, pretože oni čítajú skôr iné periodiká ako Postoj a keď aj čítajú, tak sú voči týmto informáciám za tie roky imúnni. Sú to poväčšine opakované príbehy nahromadené za posledných 10 rokov. Kto ich berie, tomu ich opakovať netreba a kto ich neberie, tomu nepomôže ich opakovať každý deň.
Namiesto toho bude musieť Mikloškov tím vďaka včerajšej mediálnej aktivite odkomunikovať to, čo nechceli a síce odpoveď na otázku, prečo teda vlastne Marián Kuffa nechce Mikloška? Jedni povedia, že asi preto, že nepodporil Slovenskú republiku a dnes chce byť jej prezident. Druhí povedia, že asi preto, lebo v politike napriek tomu, že je kresťanský politik, sa dlhodobo nevyjadruje k otázke života a tretí možno povedia, že preto, lebo rebeloval voči pápežovi v kauze Bezák. A Harabin od včera môže vďaka Palkovi narábať s informáciou, že ho podporuje Marián Kuffa, aj keď ten to na rozdiel od Palka verejne nikde nepovedal. Včerajšia mediálna hra sa jednoducho autorom nevydarila.
