“Bezhraničná vernosť Rímu dáva síce miestnej cirkvi silu i sebavedomie, na druhej strane bráni vyrásť duchovnej elite, ktorá je pripravená reflektovať aktuálne problémy doby. Sebavedomie týchto vlastníkov pravdy je potom blízko k intolerancii a istému druhu primitivizmu, ktorý je, žiaľ, v slovenskom katolicizme stále prítomný.” O túto myšlienku sa v najnovšom svojom príspevku podelil trojnásobný neúspešný prezidentský kandidát František Mikloško. Na základe akej metodiky k tomuto záveru prišiel, v príspevku neuviedol.
Pod slovom Rím, Mikloško určite nemyslí hlavné mesto Talianska, ale myslí ním hlavu katolíckej Cirkvi, teda pápeža. Prvý Vatikánsky koncil ustanovil neomylnosť pápeža ako dogmu v otázke mravov a viery. Byť verný pápežovi znamená byť verný učeniu Cirkvi. Prečo toto Mikloškovi vadí, neuviedol. Ako prišiel k tomu, že existuje súvislosť medzi nevernosťou k pápežovi a duchovným elitarizmom, taktiež nevedno. Ak je veriaci človek neverný v otázkach učenia Cirkvi pápežovi dostáva sa mimo Cirkev a teda do priameho rozporu s tým, že môže byť duchovnou elitou z katolíckeho pohľadu. Opakom vernosti je rebélia. Rebélia spôsobila pád tretiny anjelov a Lucifera, pretože si povedali, že nie vo všetkom treba byť verný Bohu. Zrejme skonštatovali pri určitej konfrontácii s Bohom, že netreba byť v zhode úplne.
Katolícka cirkev nikdy nebola elitárskou záležitosťou. Bola to práve dobová duchovná elita v podobe farizejov a saducejov, ktorá Krista zavrhla. Napriek tomu, Katolícka cirkev dnes je historicky nespochybniteľnou duchovnou elitou. Nevedno, či Mikloško nepovažuje sv. Tomáša Akvinského, sv. Augustína, či onedlho blahorečeného Fultona Sheena a tisícky iných za duchovnú elitu len preto, že nerobili revoltu proti pápežovi, ako sa to podarilo jemu v kauze Bezáka.
Mikloško má zrejme rád elitarizmus. Na svojej poslednej prezidentskej tlačovke predstavil tých, čo boli prítomní a podporili ho, ako kresťanskú elitu. Bola tam prítomná aj jeho rodinná príslušníčka a politička KDH Miriam Lexmannová. Sám nazvať vlastnú rodinu kresťanskou elitou je pre mnohých skôr narcizmom.
Mikloško nazval miestnu katolícku cirkev, ak je verná pápežovi, že má blízko k primitivizmu. Primitivizmus je slovo, ktoré znamená jednoduchosť. A Kristus nám povedal, že len ten, kto bude jednoduchý ako dieťa, vstúpi do kráľovstva nebeského.
Čo však znamená nebyť verný Rímu? Byť verný Rímu znamená byť verný učeniu Cirkvi. Nevedno, či Mikloško za duchovnú elitu považuje onedlho blahorečeného Fultona Sheena, pretože on bol Rímu verný bezpodmienečne. Dokázal získať ocenenie za najsledovanejšiu reláciu v USA Emmy Awards a predbehol v sledovanosti katechéz aj koncert Franka Sinatru. To dokáže len duchovná elita. Dokázať zarobiť v dnešnom vyjadrení 200 miliónov dolárov hlásaním evanjelia, mať osobné zjavenia, byť 30 rokov najpopulárnejšou duchovnou osobnosťou v Amerike, vytvorí tlak na pýchu. Fulton Sheen priznal, že sa triasol predstavou, že tomuto hriechu podľahne.
Pri zemi ho držali slová, ktoré si každý deň pripomínal na posilnenie vlastnej pokory a zneli: „Pre hriech popularity sa Ježiš nechal vystrieť na drevo kríža a počúval výsmech na adresu svojho údajného Božstva. Pre hriech snobstva sa nechal ukrižovať v spoločnosti zlodejov. Pre hriech bohatstva nemal Ježiš ani vlastný hrob. Pre hriech tela sa nechal strýzniť. Pre hriech túžby po vplyvných priateľoch, ho zapreli aj najbližší apoštoli a nepriznali sa k nemu ani tí, čo ich uzdravoval. Pre hriech túžby po moci sa stal slabým a opusteným. Pre tých, ktorí v živote odmietnu Boha a vieru, Ježiša opúšťa aj Boh otec na kríži, kedy vyslovuje najbolestivejšie slová svojho pozemského života “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt 27,46). V príbehu o Dávidovi a Goliášovi máme znázornenú konfrontáciu medzi pokorou a pýchou. Goliáš bol elitou, zožal poctu už pred samotnou bitkou a prehra preto bola jeho odmenou.“
Vernosť Rímu je to, čo Slovensku pomohlo prežiť ako malý, bezvýznamný národ. Boh miluje malosť, Boh vždy poslúži zatracovaným a vysmievaným. Boh má rád jednoduchosť. Boh hľadá pokorných a robí to aj v čase, kedy Mikloško hľadá duchovnú elitu, ktorá nie je verná Rímu.
Michal Pátrovič
