Zuzana Čaputová vstúpila do prezidentských volieb ako otvorene liberálny kandidát, ktorý sa na verejnosti nebál jasne definovať, že podporuje politiku vykonávania potratov, homosexuálne partnerstvá, adopcie detí homosexuálnymi pármi a iné. Pred kresťanským voličom teda stál kandidát, ktorý sa otvorene hlásal k politike v priamom rozpore s učením Katolíckej cirkvi. V tomto kontexte každý kresťan, ktorý jej odovzdal hlas podporil tendenciu v politike, ktorú Čaputová definovala.
Predseda liberálneho Progresívneho Slovenska počas volebnej noci preto s plnou vážnosťou mohol povedať, že Slovensko je oveľa liberálnejšie, ako sme si predstavovali a že víťazstvo Čaputovej je víťazstvom liberalizmu. Je to pravda. Na stranu Čaputovej sa postavili aj liberálne prúdy v Katolíckej cirkvi, na čele s emeritným arcibiskupom Bezákom.
Keď hovorca KBS Kramara dokázal v minulosti predstaviť pri potratovom zákone dovtedy neznámy teologický koncept, že veriaci človek nemá de facto povinnosť ísť ochraňovať niekoho komu hrozí zabitie len preto, že veliteľ záchrannej akcie nemá podľa jeho ľudského subjektívneho vnímania dobrý úmysel, dokáže sa cez túto optiku legitimizovať už všetko. Takáto toxikácia učenia Cirkvi, ktorú predviedol hovorca KBS a zachraňoval ju na poslednú chvílu biskup Chautur, má nedozerné následky na duše veriacich, ktorí sú tlačení k subjektivizácii svedomia. Dnes existuje v určitom charizmatickom katolíckom prúde tendencia, že nie Boh prostredníctvom zjaveného učenia Cirkvi určuje čo je hriech, ale určuje to svedomie človeka. Nakoľko svedomie človeka môže byť vzdialené od Boha, ba priam až pokryvené, Cirkev učí, že svedomie je len do tej miery meradlom, do akej je v súlade s Božím učením a Pravdou, ktorú Boh zjavil cez Učiteľský úrad Cirkvi.
Svedomie človeka môže byť pokrivené a vzdialené od Boha. A presne toto vo svojej kritizovanej kázni vyzdvihol biskup Orosch, keď hovoril, že kto vedome podporuje politiku proti životu, proti rodine, pácha ťažký hriech. Bolo to neúnosné pre tých, ktorí pretláčajú protestantský subjektivizmus do katolicizmu. Biskup Orosch nevybočil z rámca toho, čo hlása Cirkev a hlása to všade, aj počas referenda o potratoch v Írsku.
Cyklus odpadnutia od viery prechádza vo všetkých národoch rovnakým vývojom. To, či ľudia podliezajú Bohom danú latku nie je to, za čo budú kňazi braní na zodpovednosť. Ak však uvádzajú do života pseudoteologické koncepty, len aby sa zapáčili ľuďom alebo uviedli do života svoju novú politickú teológiu, tak idú veľmi širokou cestou.
Cirkev nemá za úlohu hovoriť, koho voliť a nevoliť. Cirkev má za úlohu viesť a aj napomínať bratov a sestry vo viere. Z tejto úlohy sa Cirkev vytráca. Generácia katolíckych politikov si z učenia Cirkvi urobila trhací kalendár a Cirkev mlčí. Jeden príklad za všetkých. Keď Béla Bugár nedávno povedal, že zabiť počaté dieťa je menší hriech ako zabitie zakázať s dôvetkom, že je veriaci, hovorca KBS sa neozval, že je to blud a toto Cirkev nehlása. V krajinách, kde sa katolícke kostoly už dávno vyprázdnili, Cirkev sa začína hlásiť o slovo nie kvôli tomu, aby mala dobrý vzťah s mocou, ale aby chránila Kristove učenie. Podľa proroctva kardinála Ratzingera totiž v prázdnych kostoloch sedia už len tí, ktorí v to učenie neveria preto lebo z toho majú prospech a spoločenské uznanie, ale majú vieru. Preto, keď podobnú vetu povedala v USA Nensi Pelosi ako šéfka Snemovne reprezentantov, kardinál Burke vyhlásil, že jej zakazuje udeliť Sväté prijímanie, pretože svojím postojom dokázala, že sa vzdialila od Katolíckej cirkvi.
Nemožno Ivanovi Štefunkovi a liberálom vyčítať, že nadobudli dojem, že voliči Čaputovej sú všetci liberáli. Neexistuje možnosť, že katolíci volia kandidáta, ktorý presadzuje otvorene koncept spoločnosti v rozpore s učením Cirkvi. Liberáli to predpokladali, že je to nemožné a preto založili koncept „progresívneho veriaceho“, ktorý biskup Chautur nazval antikristovým projektom. Nezáviďme preto nikomu, kto je jeho súčasťou.
