Útoky liberálneho projektu známeho ako “progresívni veriaci” na kňazov katolíckej Cirkvi sa stupňujú. Po Mariánovi Kuffovi prišiel na rad aj otec Anton Ziolkovský a to za svoj status, kde pochválil všetkých politikov, ktorí hlasovali za ochranu života alebo vytvorili priestor pre slobodné rozhodovanie sa poslancov tak hlasovať.
Na rozdiel od Matoviča a v minulosti od Hlinu a Figeľa, ktorí sa na takomto hlasovaní radšej nezúčastnili, musel otec Anton nateraz poďakovať logicky aj Kotlebovi. Nie preto, že je jeho voličom a priaznivcom, ale preto, že v parlamente bol a hlasoval. Toto vyvolalo obrovskú vlnu nevôle v radoch liberálov, ktorí Cirkev nenávidia ako svojprávnu inštitúciu, ktorá nerobí politiku, ale hlása Učenie Krista v jeho plnosti a celistvosti. To, že niekedy toto ohlasovanie má politický rozmer je len preto, že aj Krista sa pýtali na to, či sa platia dane cisárovi, ale aj preto, lebo veriaci žijú na zemi.
Každá doba má určitú dominantnú anticirkevnú politickú silu. Po druhej svetovej vojne to bol komunizmus, dnes je to agresívny morálny liberalizmu. Práve v najliberálnejšom prostredí vznikol ideový koncept “progresívneho veriaceho,” pred ktorým varuje katolíkov kardinál Müller , bývalý prefekt pre náuku viery. “Progresívny veriaci neexistuje, existuje len človek, ktorý neverí v pravé učenie Cirkvi.” Neoliberálne Progresívne Slovensko je na Slovensku reprezentantom progresívneho veriaceho. Konceptu, ktorý propaguje práva vykonávať potratovú politiku, odmieta učenie Cirkvi. Je čas, aby túto anticirkevnú politickú silu odmietli všetci kresťania v politike, vrátane KDH.
Je veľavravné, že útoky na Antona Ziolkovského opäť prichádzajú z tohto prostredia. Hlavná kritika spočíva v tom, že ako pastier katolíckej Cirkvi si plní svoje poslanie, veriaci ľud viesť, napomínať a chváliť. Každý uzná, že len ten učiteľ má schopnosť viesť deti, ktorý nielen kritizuje, ale aj objektívne chváli.
Každý normálny človek, ktorému by niekto zachránil brata či sestru, by za to poďakoval. Nemusí byť ani katolíkom. Poďakoval by aj vtedy, keby ho nezachránil, ale urobil všetko čo v danej chvíli mohol a vedel. U poslanca to znamená prísť do parlamentu a hlasovať. Je veľkým škandálom Cirkvi, že na celom svete je väčšia armáda politikov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu a sú kvôli kariére neschopní toto urobiť, aby si nezavreli šance byť na funkciách doma, či v európskych štruktúrach.
Svätý pápež Pius V povedal, že „príčinou všetkého zla vo svete sú vlažní veriaci.“ Sú to aj kresťania v politike, ktorí neprídu na hlasovanie o živote, ktorí sú ticho, keď atakujú čelných predstaviteľov Cirkvi.
Kardinál Ratzinger v proroctve pred 36 rokmi predpovedal budúcnosť Cirkvi ako inštitúcie, ktorá bude maličká, zatiahnutá do katakomb tak, ako na samotnom začiatku. Bude to však Cirkev, ktorá bude mať všetkých veriacich verných a oddaných, pretože vedia, prečo pre Cirkev trpia. Všetci tí, čo ju liberalizujú a bagatelizujú ju totiž opustia. Tá neškodná Cirkev totiž nakoniec nebude príťažlivá ani pre nich, nakoľko nebudú vidieť rozdiel medzi ňou a gitarovou kapelou mávajúcou rukami. Kňazi, čo neuznávajú celibát odídu za frajerkami, kňazi, čo neveria v Krista a chcú uplatňovať moc, odídu do politiky.
Anton Ziolkovský môže dnes byť len poctený, že je centrom týchto útokov. Kritizujú ho pritom len za slová vďaky, ktoré vyslovil. Čo by robili, keby tak ako Benedikt XVI v Mexiku potvrdil, že každý poslanec v parlamente, ktorý nezahlasoval za život, keď mohol a mal, je od piatku exkomunikovaný.
Tibor Pénzeš
Člen predsedníctva strany KDŽP
