Mariánske pútnické mesto Medžugorje zažilo počas Silvestra prvú návštevu apoštolského nuncia v Bosne a Hercegovine Luigiho Pezzuta. Pezzuto slúžil zároveň polnočnú ako aj novoročnú Svätú omšu. Na mieste sa nachádzal aj arcibiskup Hoser, ktorý je pápežovým vizitátorom, majúcim za úlohu hlbšie identifikovať pastoračné potreby veriacich v Medžugorje.
Z verejných postojov arcibiskupa Hosera, ktoré vo viacerých homíliách adresoval veriacim, sa dá vyvodzovať, že má k Medžugorju pozitívny vzťah a na nedávnej audiencii sa pápež František údajne vyjadril, že kto v tejto veci počúva arcibiskupa Hosera, akoby počúval pápeža. Arcibiskup Hoser považuje mariánsku zbožnosť na tomto mieste “v medziach zdravej a pravovernej náuky” a v súlade s tým, ako ju definuje Druhý vatikánsky koncil.
Arcibiskup Hoser návštevu nuncia na tomto pútnickom mieste počas Silvestra nazval « pastorálnou starostlivosťou Svätého otca Františka pre Medžugorje. »
Výraznejší posun Cirkvi voči zjaveniam v Medžugorji môže nastať vo februári, kedy podľa kanonického práva miestny biskup Ratko Perić, ktorý dosiahne 75 rokov života, musí pápežovi poskytnúť svoju rezignáciu z dôvodu dosiahnutého veku. Biskup je známym odporcom autentickosti zjavení v Medžugorji.
V roku 1999 biskup Perić vylúčil z diecézy otca Vasiča, ktorý bol duchovným otcom vizionárov a okrem neposlušnosti bol suspendovaný « za šírenie pochybných doktrín ». Toto rozhodnutie potvrdil aj pápež Benedikt XVI v roku 2008. Vasič následne v roku 2009 zverejnil video, v ktorom prejavil sympatie k hnutiu New Age, ktorého súčasťou má byť od roku 2002.
Svätý Otec František sa obšírnejšie vyjadril k zjaveniam v Medžugorje pri návrate z Fatimy, kedy novinárov na palube lietadla informoval o správe, ktorú dostal od kardinála Ruiniho, predsedajúceho komisii skúmajúcej javy pripisované Medžugorju. Táto skupina bola zriadená v roku 2010 pápežom Benediktom XVI. a jej súčasťou bol aj kardinál Tomko.
Podľa hlasovania členov komisie, ktorú pápež nazval « veľmi dobrou, » sa komisia pozitívne vyjadrila k prvým siedmym zjaveniam a vyslovila pochybnosti k zjaveniam od roku 1982. Prvých sedem zjavení dostalo 13 hlasov za, jeden hlas bol proti a jeden sa zdržal.
Zjavenia od roku 1982 nezískali ani jeden pozitívny hlas, 2 získali negatívne a dvanásť sa zdržalo. Komisia separátne hlasovala o období zjavení po roku 1982 a to v dvoch oblastiach. Prvá sa týkala posúdenia “duchovného ovocia” a druhá sa týkala “správania sa vizionárov.” Duchovné ovocie je podľa 6 členov pápežskej komisie pozitívne a podľa 10 členov zmiešané, teda badať pozitívne aj negatívne aspekty. Správanie vizionárov 12 členov komisie nevedelo posúdiť.
Kongregácia pre náuku viery, ktorá neskúma supernaturálne javy, ale primárne súlad odkazov s Učením katolíckej cirkvi, zaslala svoje stanovisko priamo Svätému otcovi a nebolo zverejnené.
Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Muller, sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že neexistuje žiadna naliehavosť pre Cirkev, aby sa k Medžugorje vyjadrila urýchlene. Kardinál v porovnaní so zjaveniami vo Fatime skonštatoval, že fatimské zjavenia mali pre svet naliehavý prorocký charakter a odkaz na zastavenie šírenia komunizmu a napriek tomu prišlo k uznaniu Fatimských zjavení až v roku 1930, teda 13 rokov po ich ukončení.
Preto je podľa kardinála Mullera správne, že Cirkev reaguje na potrebu starostlivosti o pastorálne potreby miliónov veriacich na pútnickom mieste a to separátne od rozhodnutia Cirkvi k Medžugorju.
Pápež František sa k zloženiu komisie a k samotnej správe kardinála Ruiniho vyjadril slovami, že je “veľmi, veľmi, veľmi dobrá.”
