V sobotu je prvé kolo prezidentských volieb. Na jednej strane je niekoľko kandidátov, ktorým záleží na ich vlastnom národe a na tom, aby sme nestratili svoju samostatnosť. Na strane druhej sú silní a bohatí kandidáti, ktorí otvorene presadzujú LGBTI ideológiu obsahujúcu čoraz viac hesiel proti ľudskej prirodzenosti. Do druhého kola však postúpia iba dvaja kandidáti. Preto je veľmi dôležité, či vôbec bude v druhom kole niekto, kto chce hájiť záujmy slovenského národa a tradičnú rodinu, kde mama je mama a otec je otec.
Pre lepšiu orientáciu. Maroš Šefčovič. Eurokomisár slúžiaci servilne želaniam Bruselu, ktorý si na poslednú chvíľu iba odskočil na Slovensko, aby skúsil, či sa nedá na krídlach strany Smer-SD doletieť aj do prezidentského paláca. Je však neúprimný, umelý. Najmä voči radovým členom politickej strany, ktorá ho nominovala, dala mu podpisy poslancov, bez ktorých by kandidovať nemohol. Dala mu aj peniaze, robí mu politickú kampaň a už desať rokov sa o neho stará ako o vlastného. Vždy ho táto strana pretlačila na vysoké posty v EÚ, kde si robí vlastnú kariéru. A on sa im smeje do očí. Hovorí, že s nimi nič nemá, že je nezávislý a nikomu z nich sa pomáhať nechystá. Rovnako je neúprimný k občanom Slovenska.
Bez zaváhania podporil migračné kvóty proti Slovensku a nedávno smernicu o odoberaní strelných zbraní našim legálnym vlastníkom. Tak vraj bojuje proti teroristom. To je ale hrubé porušenie právne záväznej zmluvy o EÚ. Hovorí celkom otvorene, že chce, aby sme stratili právo veta v EÚ, aby sme sa už nemohli „naivne“ brániť násilnému dovozu tisícov ilegálnych migrantov z Afriky. Určite vie, že v tom sú aj takí migranti, ktorí prišli organizovane ničiť európsku kultúru. Že sú to aj kriminálnici, úchylní surovci, ktorí sú dokonca na to hrdí. Ani veľké štáty s desiatkami miliónov obyvateľov, ktoré si ich pustili dnu sa im už dnes nevedia brániť. Ak sa dostanú k moci kandidáti ako Maroš Šefčovič, alebo Zuzana Čaputová, malé Slovensko a náš mierumilovný národ, nebude mať žiadnu šancu. Pritom sa komisár dnes na Slovensku rýchlo obzerá, čo by v jeho kampani na ľudí zabralo. Či nahraté tréningy pred kamerami so známym športovcom, či neprirodzene zahraný nedeľný obed v kruhu rodiny, či objav, že je vlastne silno veriaci, nech ho ľudia na tradične kresťanskom Slovensku berú ako svojho. Stal sa z neho narýchlo účelový volebný kresťan. Skúša aj rozsiahle sľuby, čo všetko zabezpečí pre dôchodcov, pre mladých, aby sa vrátili zo zahraničia, čo všetko urobí pre ťažko pracujúcich pôdohospodárov a aké má známosti a telefónne čísla. Už devätnásť rokov pritom nezákonne používa titul doktor práv, JUDr. Nevadí mu, alebo vôbec nerozumie tomu, že ho dostal v čase, keď už zákon, ktorý to umožňoval dávno neplatil. Ale kričí na druhých, že sú klamári.
Zuzana Čaputová. Rovnako neznáma, s mohutnou cudzou finančnou podporou svojej kampane. Podpredsedníčka nevyskúšanej politickej strany, ktorá pod heslami slušnosti zneužíva smrť dvoch mladých ľudí na presadenie svojich politických ambícií. Strojene a zámerne sa stavia do pozície ženy, na ktorú vraj každý útočí. Tak, ako to má pravdepodobne nadiktované, obhajuje ideológiu LGBTI, manželstvá homosexuálov a chce, aby si mohli aj adoptovať deti. Čo nevidí to množstvo zneužitých detí v podobných prípadoch skrytými pedofilmi? V zahraničí sa to nimi len hemží. Aj ona podporuje otvorené hranice pre migrantov. Obaja kandidáti presadzujú to isté. A ako inak, obaja veľmi krátkozrako „tancujú“ zásadne proti Rusku. Vo všetkom. To sa dnes nosí.Mnohé nám napovie aj fakt, že Maroša Šefčoviča verejne podporili minister v demisii Miroslav Lajčák, ktorý všetkým na Slovensku vynadal do zápecníkov a klamal o svojej utajenej podpore masovej migrácie.
Alebo Eduard Kukan, ktorý si nesie na svojich pleciach spoluzodpovednosť za bombardovanie Juhoslávie, či Ján Kubiš, ktorý tiež chcel ísť za prezidenta a veľmi sa čudoval, že po vyše dvadsiatich rokoch, čo je v zahraničí ho na Slovensku už málokto pozná. Kandidátku Zuzanu Čaputovú zas podporuje české knieža Karel Schwarzenberg, podľa mnohých považovaný za predstaviteľa v pozadí mocných elít a architektov migrantskej skazy európskych národov. Podobne ako George Soros, ktorý v službách nacistického Nemecka odoberal prenasledovaným Židom majetky a verejne vyhlásil, že sa za to vôbec nehanbí. No skrátka osobnosti.
Vychádzajúc z diskusií kandidátov vidíme, že v týchto voľbách ide naozaj o všetko. Proti sebe stoja dve úplne odlišné cesty. Jedna chce dostať naše Slovensko na kolená, tá druhá chce Slovensko chrániť. Zdalo by sa, že rozhodovanie bude jednoduché. Ale keď neprídete voliť, nikto iný to za Vás neurobí. Váš hlas je dôležitý. Voľte tak, aby ste sa nebáli, že keď sa na druhý deň po voľbách zobudíte, tak dostanete naozajstný strach. My nie sme povinní prijímať tisícky migrantov z Afriky, nie sme povinní ísť v prvých líniách do vojny s Ruskom, nie sme povinní poslúchať všetko, čo nám povie Brusel. Nie sme povinní podriadiť sa ani Nemecku, ani Francúzsku v akomsi jadre EÚ. Buďme radšej ako rovnocenní parteri s Českom, Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Slovinskom, Chorvátskom, Bulharskom a ďalšími normálne zdravo zmýšľajúcimi štátmi na strane potrebných zmien v EÚ. V našej tradičnej morálke na kresťanských základoch je naša spoločná sila. Preto sa obraciam predovšetkým na matky. Nenechajte svojim deťom zničiť životy. Musia žiť v bezpečí, aspoň v takom krásnom štáte ako máme dnes.
Máte moje slovo chlapa, že budem chrániť našu samostatnosť. Budem vyžadovať, aby Brusel riadne dodržiaval spoločne prijaté dohody. Nesmú sa nám otvorene nepriateľsky vyhrážať. Ochránim naše deti, aby sa vyvíjali normálne a videli svet taký, aký v skutočnosti je. A nikto ich nebude ani znásilňovať, ani degenerovať ich detské myslenie. Nedovolím, aby sa k nám dostali ilegálni migranti, ktorých presadzujú európski komisári, či nepodarení ministri. A u nás doma musí opäť platiť zákon a poriadok a politici musia rešpektovať ústavu. Práv a slobôd sa musí vedieť dovolať každý občan. Nebojím sa tvrdo pracovať. Viem, čo treba urobiť a viem ako to urobiť.
Štefan Harabin, kandidát na prezidenta
