K príležitosti osláv 200. narodenín Karla Marxa v roku 2018 odhalilo nemecké mesto Trier sochu v jeho nadživotnej veľkosti. Bola mu darovaná komunistickou Čínou a o samotnom Marxovi hovoril pochvalne predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý pri otvorení výstavy o Marxovi varoval pred tým, aby sa zodpovednosť za zločiny komunizmu pripisovala tomuto filozofovi.
Na tomto príklade vidíme ako si súčasný západný liberalizmus dobre rozumie s komunizmom. Prekvapenie to nie je pre toho, kto pozná encykliku Pia XI. Divini Redemptoris, v ktorej pápež na túto blízkosť upozorňoval už v roku 1937.
Encyklika tu opisuje komunizmus v článku 22 slovami: “Teraz s hlbokou bolesťou zisťujem: po prvé, pokiaľ si možno spomenúť, vidíme tu vzburu dôkladne pripravenú a konanú proti všetkému,” čo má meno Božie “(2 Tes 2,4). Veď predsa názory komunizmu v podstate odporujú akémukoľvek náboženstvu a preto ho zamietajú ako akési “uspávajúce ópium proletárov”, pretože odvádza ľudí od budúceho blaženého stavu na tejto zemi tým, že ich poučuje o večnom živote, ktorý nastane po zániku života smrteľného.”
Článok 38. vysvetľuje ako liberalizmus pripravoval komunizmus: “Nepochybne možno tvrdiť, že Cirkev práve tak ako jej pôvodca Ježiš v celom svojom živote dobre robí. Ani bludy socialistov ani bludy komunistov nešírili by sa vždy a všade, keby tí, čo vládnu národom, neboli by sa vzpierali učeniu a materským napomenutiam Cirkvi. Keďže si však obľúbili zásady a pravidlá liberalizmu a tzv. zosvetštenia, rozhodli sa usporiadať politické zriadenie podľa týchto mylných názorov. Usporiadali ich tak, že uvideli, ako sa postupne rozplývajú ich úmysly a zámery, hoci na prvý pohľad sa im zdalo, že vytvorili niečo veľkolepé. Veď predsa nutne sa musí zrútiť všetko, čo nespočíva na tom jedinom základnom kameni, ktorým je Kristus.”
V článku 32 máme: “Okrem toho som potvrdil, že spoločnosť sa môže zachrániť neporušená z hroznej skazy, do ktorej ju ženú názory liberalizmu, v ktorých je umlčaný spravodlivý mravný poriadok, jedine v tom prípade, že zásady spoločenskej kresťanskej spravodlivosti naplnia a preniknú hospodárske a štátne zriadenia, čo nepochybne nemôže dokázať ani triedny boj, ani strašné zločiny, ani bezuzdné a násilné zneužívanie štátnej moci.”
Súčasný liberalizmus je mravne viac v rozpore s kresťanstvom než ten, ktorý poznal Pius XI. Tak ako si rad katolíkov mylne myslela, že je možné byť v komunistickej strane a presadzovať jej program, tak si to myslia aj o liberalize. Po “zmenách” v roku 1989 sa komunizmus žiadajúci odmietanie Boha nahradil liberalizmom. Liberalizmom pre ktorý ÁNO Bohu nie je zásadnou povinnosťou, ale možnosť hovoriť Bohu NIE je podla neho rovnako dobré. Platia slová Leva XIII., Libertas praestantissimum: “Po vzore Lucifera, ktorý vyriekol rúhavé slová ‘Nebudem slúžit’, usilujú mnohí pod menom slobody o absolútnu bezuzdosť.” Riešenie všetkého zla je vo svätosti života.
Pius XI. v závere Divini Redemptoris orientujúc sa na svätého Jozefa: “Pochádzal z robotníckeho prostredia. Ťažkosti chudoby znášal spolu s nazaretskú rodinou, ktorá mu bola zverená a o ktorú sa staral horlivo a starostlivo. Jemu bolo dané do ochrany dieťa, Syn Boží, keď Herodes poslal vrahov ich zabiť. Každodenne verne a úplne plnil svoje povinnosti. Tak sa stal príkladom všetkým, ktorí si musia zarábať na živobytie svojou prácou. A ako človek spravodlivý, ako sa zaslúžene nazýva, je vynikajúcim vzorom kresťanskej spravodlivosti, ktorá má formovať život v spoločnosti.”
Andrej Vajči
