Na začiatku svojho vládnutia koncom 40-tych rokov, kedy komunisti lákali ľudí do svojich radov a na podporu režimu tvrdili, že Kristus bol prvý komunista. A keďže Kristus bol naozaj na strane chudobných a na bohatých bol prísny, veď povedal, že „bohatý prejde do neba ťažšie ako ťava uchom ihly“, tak oklamali mnohých kresťanov neznalých marxizmu. Keď si však upevnili moc a ovládli všetky mocenské nástroje, ukázali svoju pravú tvár.
Z vľúdnych vládcov, ktorí bohatým brali a chudobným rozdávali sa stali teroristi. Skutočne na začiatku rozdávali zhabané majetky a pozemky po vyhnaných kolaborantoch fašizmu. Druhá vec je, že keď zakladali poľnohospodárske družstvá a tak ich s tými pozemkami nútili do nich vstupovať. Takže to bolo iba také krátkodobé divadlo.
Obdobne to bolo aj so slobodou. Na začiatku si všetci ľudia boli rovní, ba dokonca a to sa mnohým páčilo, že tí bohatí boli postavení do pozície tých menejcenných. Naši komunisti však boli v napodobňovaní veľkého Sovietskeho zväzu „pápežskejší ako pápež“. Došlo totiž k likvidácii aj malých roľníkov, podnikateľov, obchodníkov ba aj remeselníkov. To napríklad v Maďarsku a Poľsku nerobili. Takže československá komunistická totalita bola naozaj dôsledná.
V duchovnej a kultúrnej oblasti v tom boli ešte dôslednejší. Veľmi rýchlo opustili tézu, že Kristus bol prvý komunista a urobili z neho a jeho stúpencov nepriateľov číslo jedna a z katolíkov agentov Vatikánu a prehnitého kapitalizmu. Vedecký ateizmus sa stal náboženstvom, ktorému sa museli podriadiť všetci. V kultúre to bol zase socialistický realizmus.
Názov tejto totality však bol pekný – „ľudová demokracia“. Ústredným heslom: „proletári všetkých krajín spojte sa“ maskovali to, že skutočnými vládcami sú privilegovaní komunistickí papaláši a svoje vládnutie si „pracujúcou triedou“ iba kamuflujú. Samozrejme komunistický režim prechádzal rôznymi etapami od krutého teroru, v ktorom aj fyzicky likvidovali svojich oponentov, až po mäkký teror kedy tí, ktorí im neboli ochotní podriadiť sa boli „iba“ šikanovaní.
Po roku 1989 sa žiaľ mnohé veci zopakovali.
Keď som s celou rodinou odchádzal z demonštrácie z Letenskej pláne na vlak, tak dodnes počujem v ušiach modlitbu Marty Kubišovej „Ať mír dál zůstává s touto krajinou ….“ a v závere prvého verša: „…Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí.“ Iste a vypočuli sme si aj mnoho ďalších, dnes už vieme, že medových rečí. Z obrovského celospoločenského nadšenia zo slobody a veľkej chuti podieľať sa na budovaní skutočne demokratickej a lepšej spoločnosti sa každým dňom prehlbovalo čoraz väčšie rozčarovanie.
Diskusie, ktoré tu čítame žiaľ ukazujú, že ľuďom chýba historická pamäť. Samozrejme najmä mladšie ročníky ani nemôžu vedieť ako to s komunizmom celé vyvinulo. Preto teraz nevidia, ako sa história opakuje.
Spojenectvo liberálov s komunistami bolo od samého začiatku žiaľ aj za prisluhovania niektorých pomýlených kresťanov. Už pred prvými slobodnými voľbami sa tak pre liberálov stali najväčšími protivníkmi nie komunisti, ktorí nás dovtedy prenasledovali, ale kresťania. Preto sústredený útok nebol proti Komunistickej strane (KSS) neskoršie premenovanej na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ale proti Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH), ktoré bolo v tom čase reprezentantom kresťanov v politike. Zo začiatku to samozrejme nebolo otvorene, ale skrytými, ale účinnými metódami. Išlo najmä o falošné tvrdenie, že voľbou KDH sa komunistická totalita nahradí totalitou kresťanov (čierna totalita). Bol to samozrejme nezmysel, ale ľudia tomu uverili. Takže oproti pôvodným 40%-tám preferenciám na začiatku roku 1990 kresťanskí demokrati dosiahli vo voľbách iba 19% a to už nestačilo na rozhodujúce postavenie v spravovaní štátu.
Pokiaľ kresťanskí demokrati sa v príprave na vládnutie zaoberali tým, ako po komunistickej totalite budovať demokraciu so všetkým čo jej patrí, tak liberáli s komunistickými prebehlíkmi zrejme už rozmýšľali o majetkoch a ako ich presunúť na seba.
Podobne ako na začiatku komunizmu sa najprv rozdávalo. Reštituovali sa komunistami zhabané majetky aj keď s veľkými prekážkami pôvodným vlastníkom. Pre obnovenie drobného podnikania v oblasti obchodu a remesiel sa zrealizovala v tzv. “malá privatizácia“. Ľuďom sa tiež za symbolickú cenu predali štátne a družstevné byty, v ktorých bývali. V tzv. „veľkej privatizácii“ na zapchanie očí bola vymyslená tzv. „kupónová privatizácia“ , ktorá mala vyvolať ilúziu, že z každého spraví bohatého akcionára.
Liberáli s komunistickými spojencami ovládali banky a mali silné pozície vo vedení fabrík a tým boli oproti ostatným vo veľkej výhode. Pre budovanie svojich budúcich oligarchických pozícií vymysleli tzv. “investičné spoločnosti“ , ktoré síce nič neinvestovali, ale zhromaždili od ľudí kupónové knižky a tak sa stali rozhodujúcimi majiteľmi privatizovaných spoločnosti. Tento vývoj mal samozrejme viacero etáp, ale nakoniec sa naša spoločnosť dostala do situácie, že znovu reálnu vládu má malá skupinka ľudí, ktorá má ekonomickú silu a tým vlastne ovplyvňuje spravovanie štátu. Postupne si tiež buduje prepojenie na zahraničných oligarchov s krycím menom „filantropi“. Takže demokracia so skutočnou vládou ľudí skončila a o všetkom, čím ďalej tým viac, rozhodujú tí, čo majú obrovské majetky a peniaze.
V duchovnej oblasti na začiatku bola vytvorená ilúzia, že kresťanstvo bude pre ideové formovanie spoločnosti rozhodujúce. Všetci boli zrazu kresťania, aj komunistickí funkcionári prebehnutí k liberálom. Mohli sme ich vidieť v prvých radoch v našich kostoloch. Dnes už tam samozrejme nie sú.
Dokonca sa vytvorilo zdanie, že nastala skutočná sloboda. Diskutovať sa mohlo o všetkom. Slovenská národná rada iniciovala konferenciu o období prvej Slovenskej republiky, kde boli pozvaní historici zo všetkých názorových prúdov. Otvárali sa aj ďalšie témy, o ktorých sa za komunizmu nesmelo diskutovať.
Postupne sa však situácia začala meniť. Liberalizácia médií, ktorá skončila ich totálnou bulvarizáciou sa podpísala na formovaní verejnej mienky. Ovládnutie väčšiny médií oligarchickými skupinami zabezpečilo dôkladnú cenzúru všetkých informácií. Ešte v polovici 90-tych rokov sa organizovali aktivity proti vysielaniu televíznych programov plných násilia a sexu podľa pravidiel zákona na ochranu mládeže. Postupne je násilie a sex je na televíznych obrazovkách po celý deň a internet to doviedol do úplnej dokonalosti. K tomu začali aktivity zamerané na sexuálnu výchovu na školách a postupne ovplyvnenú aj gender ideológiou. Žiaľ znovu sa našli kresťania, ktorí mýlia ostaných a šíria nezmysly o nekonečnej tolerancii. Znovu od nich počúvame, že Boh je vlastne „pohoďák“ a že bezbrehá „láska“ je Kristove posolstvo. Dokonca už zaznelo, že Kristus bol vlastne liberál.
Dnešným ústredným heslom tzv. „liberálnej demokracie“ je po vzore komunistov zrejme „liberáli všetkých krajín spojte sa“. Pre ich celoplošné presadenie sa prijímajú cez Európsku radu a úniu celoeurópske a cez OSN aj celosvetové deklarácie, ktoré sú nanucované všetkým štátom (Marakéšska deklarácia o migrácii, Istanbulský dohovor presadzujúci gender ideológiu, atď.). Preformovávajú sa ľudské a občianske práva, ktoré strácajú pôvodný obsah. Relativizuje sa morálka, o tom čo je morálne má rozhodovať hlasovaním väčšina zmanipulovaná mainstreamovými médiami.
Proti tým, ktorí sa nechcú tomuto vývoju podriadiť sa začal boj proti tzv. „extrémizmu“, ktorým sa dnes už obmedzuje aj sloboda prejavu. Každý kto vysloví iní názor ako je uznaný mainstreamom je označkovaný ako extrémista. Liberáli tých čo naďalej stoja na pozíciách kresťanskej morálky a dokážu to verejne hlásať znovu ako za komunizmu označujú „klérofašisti“. Pozri link: https://www.aktuality.sk/clanok/684275/klerofasisti-aj-v-dnesnej-cirkvi-populisti-v-europarlamente-nic-nedokazu-podcast/ .
V tých štátoch kde títo liberáli dosiahli rozhodujúce postavenie dnes zasahujú do výchovy detí, vyhadzujú zo zamestnania ľudí, ktorí majú kresťanské postoje a ktorí odmietajú vykonávať potraty a vzdelávať mládež s obsahom gender ideológie a pod. Do zákonov presadzujú vraždenie nenarodených detí až do pôrodu, eutanáziu chorých detí a starých ľudí. Tradičnú rodinu muža a ženy označujú za prekonanú a nanútenú kresťanstvom.
Dnes stojí Slovensko na rázcestí. Postaví sa proti tomuto vývoju a udrží si zdravý rozum, alebo nechá plynúť vývoj uvedeným smerom. Kresťania v politike, ktorí sa doteraz snažili s liberálmi robiť kompromisy nakoniec museli vždy ustupovať z kresťanských pozícií.. Tieto kompromisy vlastne prispeli, ako sme toho svedkami, k zhoršovaniu situácie a podobnému vývoju ako vidíme v zahraničí. Dnes už niet kam ustúpiť. Ďalšie ústupky by boli totiž totálnou zradou Krista a tým aj všetkých slušných ľudí. Pripustíme, aby tento vývoj bol taký aj u nás?
Slovenský dohovor za rodinu chodí už tri roky po Slovensku a burcuje ľudí k odporu. Robí to nenásilnou formou, modlitbami a osvetou. Kresťanská demokracia – Život a prosperita inšpirovaná týmto hnutím chce, aby sa Slovensko postavilo z hlavy na nohy a život u nás začal znovu normálne fungovať. Dosť bolo rozkladu, znovu treba začať stavať. Zrušením Istanbulského dohovoru v slovenskom parlamente to začalo.
Viliam Oberhauser, kandidát na euoposlanca za KDŽP
