Po narodení Ježiša nám Sväté písmo predkladá príbeh, ako králi alebo inak nazývaní aj mudrci z východu, prišli do Betlehema, aby sa Kristovi poklonili. Nový zákon kladie dôraz na skutočnosť, že na základe hviezdy na oblohe muži prišli až do Betlehema. Biblia nehovorí koľko týchto kráľov bolo ani z akej krajiny pôvodu vyrazili. Králi odovzdali Ježišovi tri dary: zlato, kadidlo a myrhu. Zlato bolo symbolom kráľovstva, kadidlo kňazstva a myrha predznamenávala utrpenie, ktoré Kristus podstúpi.
Na základe toho tradícia ustálila, že boli traja. V skutočnosti evanjelium podľa Matúša o počte kráľov nehovorí nič a ranná kresťanská ikonografia uvádzala častokrát iný počet. Ak boli mudrci naozaj kráľmi, mali so sebou zrejme aj kráľovský sprievod a služobníctvo, teda počet ľudí, ktorí dorazili do Betlehema bol väčší.
Západné kresťanstvo ustálilo mená Troch kráľoch ako Gašpar, Baltazár a Melichar. Od ranného kresťanstva sa predpokladalo, že ich pôvod bol v krajinách dnešného Iránu, Iraku, Saudskej Arábie alebo Jemenu. Aj v týchto častiach Perzie žili židovské komunity a preto študovali Tóru. Nie je preto vylúčené, že Traja králi patrili k židovskej komunite. V každom prípade išlo o ľudí veľkej vzdelanosti.
Biblický príbeh o Troch kráľoch sa končí tým, že vo sne im bolo zjavené, aby sa nevracali domov cez Jeruzalem a nestretávali sa s kráľom Herodesom, pretože ten sa nechcel Ježišovi pokloniť, ale dať ho zabiť. Týmto sa zdá, že príbeh sa končí.
Počas štvrtého storočia sa matka cisára Konštantína, svätá Helena, vydala do oblasti Blízkeho východu, aby identifikovala a ochránila miesta spojené so životom a smrťou Ježiša Krista.
V diele zo 14 storočia nazvanom Historia Trium Regum (Dejiny troch kráľov) sa píše, že Traja králi boli z Indie, Perzie a Chaldey, čo je dnešný Irak. Na cestu sa vybrali každý samostatne a stretli sa až pred Jeruzalemom. Potom čo sa odklonili od smeru hviezdy, ktorá im ukazovala na Betlehem, sa rozhodli ísť do Jeruzalema, ktorý považovali za pravdepodobnejšie miesto narodenia kráľa ako malý Betlehem, na ktorý ukazovala hviezda. Keď sa od hviezdy odklonili, tá sa im stratila. Preto sa u Herodesa vypytovali na kráľa, pretože stratili smer a predpokladali, že on bude o dieťati niečo vedieť. Až keď odišli od Herodesa, hviezda sa im znovu objavila, načo sa zaradovali.
Potom, čo videli Krista, rozhodli sa spolu vrátiť do Indie, kde postavili kostol. Na tomto mieste nakoniec aj zomreli. Ich pozostatky boli pochované v postavenom kostole. Svätá Helena sa dozvedela o tomto príbehu a vydala sa preto do Indie, kde zobrala relikvie troch mužov rôzneho veku. Kosti uložila do zlatej truhlice plnej ornamentov a preniesla ich do Konštantinopolu do kostola sv. Sofie.
Cisár Mauricius tieto relikvie v 6. storočí z Konštantinopolu zobral a previezol ich do talianskeho Milána. Tu zostali až do 12. storočia, kedy Miláno povstalo proti vládcovi Barbarossovi. Ten porazil Milánčanov za pomoci arcibiskupa Kolína. Na znak vďaky ho vládca obdaril relikviami Troch králov, ktoré boli v roku 1164 prenesené do Kolína, kde bola kvôli týmto relikviám postavená gotická katedrála. Kosti sa tam nachádzajú do dnešného dňa v krásnej zlatej truhlici.
V roku 1864 bola truhlica otvorená a kosti boli preskúmané. Ide o pozostatky troch mužov. Jedného mladého, druhého stredného veku a tretieho starého. Mozaiky zo 6. storočia v meste Ravena znázorňujú troch kráľov práve ako troch mužov v mladom, strednom a staršom veku.
