Vianočné obdobie patrí k najkrajším sviatkom roku a veriaci ľudia si tradične v rodinnom kruhu sprítomňovali vianočné udalosti meditovaním toho, ako sa podľa ich predpokladu udiali.
Kým Svätá tradícia je súčasťou učenia Cirkvi, legendy medzi toto učenie nepatria a nie sme povinní im veriť. Katolícka Cirkev na základe autority danej Duchom Svätým predkladá k viere nielen to, čo je obsiahnuté vo Svätom písme, ale aj to, čo je súčasťou tradície.
Skôr, ako bol napísaný Nový zákon totiž viera prechádzala z generácie na generáciu na základe ústneho podania a zjavenia. To, že túto tradíciu uznávajú de facto aj evanjelici môžeme napríklad vidieť na tom, že veria v Trojjedinosť Boha, pričom Trojjedinosť Boha nikde v Novom zákone spomenutá nie je. Pred bratmi evanjelikmi stojí skôr otázka, ak neuznávajú učiteľský úrad Katolickej cirkvi, prečo prebrali jej viaceré rozhodnutia pričom iné prijať odmietli.
Jednou z prvých tradícii rannej Cirkvi bolo učenie o panenstve Panny Márie. Teraz si predstavíme 7 vianočných prvkov, ktoré nie sú súčasťou tradície a ani ich nikde Sväté písmo nespomína. Napriek tomu sa stali súčasťou neodmysliteľnej legendy Vianoc.
- Panna Mária cestovala do Betlehema na osliatku. Toto tvrdenie nie je nikde spomenuté vo Svätom písme a vzniklo ako predpoklad toho, že Mária bola tehotná. Vo vysokom štádiu tehotenstva sa predpokladalo, že sv. Jozef chcel Márii uľahčiť túto cestu.
- Svätý Jozef neveril Panne Márii. Sväté písmo hovorí, že svätý Jozef chcel prepustiť Máriu potom, čo sa dozvedel o tom, že je v požehnanom stave. Padlé a hriešne ľudstvo si z toho urobilo záver, že sv. Jozef Márii neveril, že nemala pomer s iným mužom. Nakoľko Panna Mária bola nepoškvrneným počatím, už jej samotný výber Jozefa bolo odrazom jej bezhriešnosti. Je preto samozrejmé, že sv. Jozef vedel akou svätou bytosťou Panna Mária bola a rovnako Jozef musel byť mužov veľkej čistoty. Skutočnosť, prečo sv. Jozef chcel Máriu prepustiť pritom podľa teológov je skôr spojená s tým, že sa cítil byť nehodným pestúnom Boha na zemi. Zjavenie anjela Jozefovi sprostredkovalo povzbudenie, aby sa tohto poslania nebál cez to, že príjme Pannu Máriu s dieťaťom.
- Klopali na každé dvere hostinca. Ľudová legenda hovorí, že Mária a Jozef klopali po hoteloch v Betleheme, aby sa mohli ubytovať. Sväté písmo pritom hovorí, že “v hostinci nebolo miesta.” Predpoklad, že v Betleheme, ktoré bolo označené ako jedno z najmenších židovských miest, bolo viac hotelov je nepravdepodobné.
- Sv. Jozef bol starý muž. Vo veľa znázornení sa sv. Jozef predstavuje ako starý muž. Táto tradícia bola prevzatá z neuznaného evanjelia podľa Jakuba a nemá žiadnu oporu v širšej kresťanskej tradícii.
- Mená troch kráľov boli: Gašpar, Melichar, Baltazar. Tieto mená boli vymyslené v neskoršom období a nemajú oporu vo Svätom písme.
- Ježišovi sa prišli pokloniť Traja králi. V skutočnosti evanjelium nehovorí o počte kráľov, ale o počte darov. Nakoľko hovorí o troch daroch, následne ľudová tradícia začala predpokladať, že išlo o troch kráľov alebo mudrcov, ako znie ekvivalentný preklad.
- Panna Mária porodila Krista v bolestiach. Z knihy Genesis vieme, že trestom za prvotný hriech sú u ženy pôrodné bolesti. Nakoľko Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu, je predpoklad, že na ňu sa kliatba dedičného hriechu spojená s bolestivým pôrodom nevzťahovala.
