V čase svojej služby v nemocnici sv. Alexius v Severnej Dakote vstúpil katolícky kaplán do izby 95-ročnej Anny Ulmen, ktorá nedávno prekonala mŕtvicu. Jej dcéra Margaret Sitte požiadala kňaza, či by vykonal posledné obrady, medzi ktoré patrí sviatosť pokánia, pomazanie chorých a viaticum (Sväté prijímanie v čase umierania ako jedlo na večnú cestu).
“Chcete tiež, aby som jej dal apoštolskú milosť?” spýtal sa kňaz. Hoci Margaret bola celoživotná Katolíčka, nikdy o tom nepočula. Kňaz jej vysvetlil, že ide o odpustok svetského trestu umierajúcej osobe, ktorá je v stave milosti.
Inými slovami, práve tak, ako Ježiš sľuboval dobrému zločincovi na Veľký piatok, že s ním bude v ten deň v raji, tak správne pripravení Katolíci, ktorí dostanú apoštolskú milosť (alebo požehnanie), vstúpia do neba.
Úplné odpustky
Apoštolská milosť je poskytovaná ako súčasť posledných obradov. V Náuke o odpustkoch 28. sa píše: “Kňazi slúžiaci sviatosti kresťanským veriacim, ktorí sú v situácii života a smrti, by nemali zabúdať na apoštolské požehnanie s príslušným odpustkom.”
“Ak však kňaz nemôže byť prítomný, svätá Matka Cirkev láskavo udeľuje takým osobám, ktoré sú oprávnene pripravené, úplné odpustky v čase blížiacej sa smrti za predpokladu, že sa počas svojho života pravidelne modlili. Na získanie tohto úplného odpustku sa odporúča použitie krucifixu alebo kríža. V takejto situácii sú tri obvyklé podmienky potrebné na získanie úplného odpustku nahradené podmienkou “pravidelnej modlitby”.
Akonáhle sa Margaret dozvedela, čo je apoštolská milosť, okamžite s tým súhlasila.
“Kto by ju nechcel?” povedala. “Matke to poskytlo obrovský komfort. Nebála sa zomrieť, no môžem povedať, že počúvanie modlitby jej prinieslo obrovský pokoj.“
Čakalo sa, že jej matka čoskoro zomrie, ale Margaret povedala, že napokon odišla z nemocnice a žila ďalšie tri mesiace.
Mimoriadna situácia
Keď si Eric Bergman v roku 2006 myslel, že by mohol zomrieť, jeho prvou myšlienkou bolo dostať posledné obrady. Bývalý episkopálny vyslanec z Pensylvánie a jeho manželka Kristina vstúpili do Katolíckej cirkvi len o dva mesiace predtým.
Bergman niekoľko rokov trpel kvôli zle diagnostikovanej infekcii žlčníka. 14. januára 2006 dostal náhly a intenzívny záchvat. Bergman bol rýchlo prevezený na pohotovosť. Jeho žlčník musel byť okamžite odstránený.
Msgr. William Feldcamp prišiel vykonať posledné obrady, zatiaľ čo sa Bergman nachádzal na stole absolvujúc vyšetrenie. “Otec si ide vypočuť moju spoveď, takže potrebujem, aby ste odišli,” povedal technikovi.
“Nie, nemôžem odísť počas tohto postupu,” odpovedal technik.
Bergman sa zúfalo pozrel na kňaza. “Nebojte sa,” povedal monsignor. “Teraz vám dám pomazanie a neskôr sa môžete vyspovedať.”
Tesne predtým, ako bol Bergman prevezený na operáciu, prišiel do nemocnice biskup John Dougherty, aby si vypočul jeho spoveď a pomodlil sa za neho.
“Vedel som, že musím byť pripravený a cítil som sa, akoby som bol,“ povedal. “Bol som pokojný. Nebál som sa o seba, ale myslel som na moju ženu a moje tri deti.”
Keď sa prebral v miestnosti na zotavenie, jeho žena plakala.
“Čo sa pokazilo?” spýtal sa.
“Nič,” plakala. “Som iba rada, že si nažive.”
Bergman hovorí, že svoje uzdravenie pripisuje moci sviatostí, ktoré dostal.
Bergman bol na tom lepšie ako kedykoľvek predtým, čo mu umožnilo byť vysvätený za diakona 24. marca 2007. 21. apríla 2007 bol potom prostredníctvom „pastoračného ustanovenia“ sv. Jána Pavla II. vysvätený za katolíckeho kňaza. Keďže 50 členov jeho kongregácie ho nasledovalo do Cirkvi, otec Bergman teraz slúži niektorým z tých istých ľudí, ktorých bol pastierom, keď boli všetci členmi Episkopálnej cirkvi. Momentálne je pastorom katolíckej farnosti sv. Thomasa Mora v meste Scranton.
“Bol som rok kaplánom v Nemocnici Mercy v Scrantone a som stále na pohotovosti,” povedal. „Len včera večer, o tretej ráno,“ povedal, „som vykonával posledné obrady a odovzdával apoštolskú milosť.”
Modlitby apoštolskej milosti sa vyslovujú po odovzdaní sviatostí.
“Pri najbližšom slávení omše,” povedal otec Bergman, “si spomínam na umierajúcu osobu ako na môj osobný zámer pre tento deň, charakterizovaný najmä pokojom, ktorý prichádza, keď ponúkneme veriacim všetko, čo môžeme, a preto veríme, že Božie milosrdenstvo sa bude vzťahovať na dušu zosnulého.“
Otec Bergman povedal, že je škoda, že veľa ľudí nevyužíva výhody tohto požehnania.
“Niektorí ľudia si spájajú kňaza v nemocnici s umieraním, takže čakajú, kým si nie sú úplne istí, že osoba umiera,“ povedal. “Nedokážem vám povedať, koľkokrát som bol zavolaný do nemocnice a osoba už bola mŕtva, pretože rodina čakala príliš dlho na to, aby zavolali kňaza.”
Podľa otca Bergmana by sa sviatosti mali podávať hneď, ako sa zistí, že osoba je v ohrození smrti, namiesto čakania na poslednú chvíľu.
Bergman uviedol, že zažil krásne situácie pri podávaní sviatosti. Uviedol príklad jedného muža, ktorý čakal dovtedy, kým mu otec Bergman nepomazal čelo a ruky. Hneď na to zomrel.
“Inokedy som pomazal človeka vo chvíli, keď doktor oznamoval jeho smrť,” vysvetľuje otec Bergman. “Monitor stále ukazoval srdcový tep každých 20 sekúnd. Ešte nebol mŕtvy, tak som ho pomazal. Mníška z nemocnice mi neskôr povedala: “Ten chlap, kvôli ktorému sme vás minulú noc volali – no, odišiel dnes ráno z nemocnice.”
Otec Bergman povedal, že sviatosť pripravuje človeka, aby odišiel z tohto sveta na iný, ale môže tiež poskytnúť fyzické uzdravenie. “Ide o jednu z tých sviatostí, o ktorú by mali ľudia častejšie žiadať.”
Otec Bergman dodal: „Nesmieme zabúdať na učenie Cirkvi, že náprava hriechu vždy sprevádza rozhrešenie, ktoré dostávame od kňaza. Apoštolská milosť je prostriedkom, ktorým môžeme prijať cirkevný poklad v našej poslednej hodine, keď na tejto strane večnosti nemáme veľa času na to, aby sme vykonali potrebnú nápravu. V záujme pokoja duší milovaných by rodinní príslušníci mali požiadať o túto milosť od Svätej Matky Cirkvi v nepravdepodobnom prípade, že by ju kňaz vykonávajúci posledné obrady neponúkol.“
