V čase, kedy jednotlivé miestne cirkvi poväčšine na západe nahlasujú čoraz väčšie počty ľudí, ktorí vystupujú z Katolíckej cirkvi, vzniká otázka, či sa vôbec dá z Cirkvi vystúpiť. Súčasťou Cirkvi sa totiž nestáva človek vyplnením nejakej prihlášky, ale prijatím krstu. Dá sa teda po prijatí krstu zrušiť jeho platnosť spätne?
Na západe v tejto súvislosti dokonca vzniklo aj hnutie, ktoré sa snaží „zrušiť krst“ a vyškrtnúť veriacich z cirkvou evidovanej evidencie pokrstených. Predchádza tomu akékoľvek prerušenie kontaktov s Cirkvou a v prípade, že žijú v krajinách ako Nemecko, kde je zákonom ustanovená aj tzv. cirkevná daň, dané osoby sa vyškrtnú zo zoznamov členov Cirkvi evidovaných štátom, aby boli od tzv. cirkevnej dane oslobodené.
Ako je to však z cirkevného pohľadu s raz prijatým krstom? Existuje spôsob ako človek zo seba dokáže zmyť krst? Katechizmus Katolíckej cirkvi o raz prijatom krste hovorí nasledujúce: „Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať.“ (CCC 1272)
Inak povedané, ak človek spácha ťažký hriech, verejne popiera to, že patrí Bohu, ale aj napriek tomu hriech nezmýva krst. Sila ťažkého hriechu však ničia účinky krstu a preto pokrstený človek si nemôže povedať, že je Kristov, ak je v stave ťažkého hriechu. Katechizmus toto učenie upresňuje v článku 1274 „Pánova pečať“ (Dominicus character) je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý „na deň vykúpenia“(197) (Ef 4,30). „Krst je pečať večného života.“ Veriaci, ktorý si „zachová pečať“ až do konca, čiže ostane verný požiadavkám svojho krstu, bude môcť zomrieť“ so znakom viery“, (2016) s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie.
Z tohto dôvodu žiaden kňaz nevie vyhovieť požiadavke vymazať kohokoľvek zo zoznamu veriacich, nakoľko nie to, čo je vpísané do knihy, ale čo sa stalo jeho trvalým znakom, robí krst krstom.
Z tohto dôvodu naopak platí aj to, že krst sa neudeľuje druhýkrát. Ak existuje veriaci, ktorý sa vzdal na verejnosti svojej viery a rozhodne sa vrátiť do Cirkvi, nepodlieha povinnosti prijať druhýkrát krst. V tomto prípade zrušenie nevernosti krstnému sľubu sa uskutočňuje cez úprimnú a úplnú spoveď.
