Naši starí otcovia hovorili: Kto dobre rechnuje, dobre gazduje. A neplatí to len na peniaze, ale predovšetkým na čas.
Koľko času vieme premárniť pred televíznou obrazovkou? Čítaním rôznych klebiet v novinách alebo na sociálnych sieťach? A potom cítime, že nás to nejako neuspokojuje a nenapĺňa.
Podobnú skúsenosť mal i vojak Inigo Lopéz de Loyola, keď sa zotavoval zo zranení, ktoré utŕžil pri obrane pevnosti. Keď čítal všelijaké svetské romány, nejako ho to vnútorne neuspokojovalo. A keď už nemal čo čítať, tak z nudy siahol po životopisoch svätých. Uvažovanie nad ich životmi mu prinášalo pokoj a vnútorne ho napĺňalo. Takto sa začal skúmať a naučil sa rozlišovať.
Je to presne ako s telesnou stravou. Niektoré jedlá sú chutné, iné osviežujúce a ďalšie na kalórie veľmi bohaté. Vieme, že do toho nášho obmedzeného žalúdka nemôžeme pohádzať všetko. Nebudeme konzumovať zhnité a pokazené jedlo, lebo si pokazíme žalúdok.
A takto je to i s dušou. Ľudská duša je sýtená slovom. Nie vulgarizmami a klebetami. Slovom, ktoré kultivuje, dvíha a vedie k činorodej láske. Musíme sa naučiť lepšie gazdovať s časom. Kde a ako sa vidíte o päť, desať, dvadsať rokov?
Bože, nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
Miroslav Vetrík
