Aj keď sviatok Sedembolestnej Panny Márie nemá svoj pôvod na slovenskom území, predsa však má svoje mimoriadne miesto v dejinách Slovákov. Silná mariánska úcta, ktorá tvorila súčasť cyrilometodského dedičstva Slovákov v spojení so symbolickými siedmimi bolesťami Panny Márie, v ktorých nachádzali počas dlhých stáročí útechu v ich národnom, náboženskom a sociálnom útlaku vytvárali silné predpoklady, aby sa úcta k Sedembolestnej stala symbolom Slovákov, ktorí ju oddávna považovali za svoju hlavnú patrónku.
Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša. Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.
V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“.
Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu“.
Sedem bolestí Panny Márie:
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka,
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme,
4. keď Ježiša zajali a odsúdili,
5. keď Ježiš zomieral na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža,
7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu.
V roku 2014 v Šaštíne slávili 450. výročie prvého zázraku na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a 50 rokov od jej titulu za Patrónku Slovenska. Z tohto dôvodu vyhlásili slovenskí biskupi rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie.
