Každý si mohol všimnúť, že poväčšine ešte počas rozdávania Svätého prijímania, začnú neraz veriaci odchádzať zo Svätej omše. Skorším odchodom zo Svätej omše sa však sami oberáme o rad milostí. Preto si povedzme, prečo je dobré na omši zostať až do jej ukončenia.
- Pravé spoločenstvo
Ježiš Kristus povedal, že kde sú dvaja alebo traja v jeho mene, tam je on medzi nimi. Na každej Svätej omši sa modlí početné spoločenstvo a preto na Svätej omši je už z tohto titulu prítomný Kristus. Táto prítomnosť je v momente konsekrácie chleba a vína priamo zosobnená prítomnosťou jeho tela, duše a Božstva v hostii. Ak prichádzame neskoro a odchádzame skôr zo Svätej omše je to rovnaké, akoby Kristus na nás niekde čakal a my meškáme alebo od neho odídeme predčasne. Vo chvíli prijatia Krista počas Svätého prijímania je nám Kristus najbližšie, pretože je v nás. Z tohto dôvodu aj spoločenstvo veriacich je najhlbšie zjednotené s Kristom v momente prijatia Eucharistie. Ak opúšťame spoločenstvo veriacich v čase v tomto momente, vzdialujeme sa od požehnaného času, ktorý vládne v spoločenstve, plného milostí. Počas omše je nášmu úmyslu udelená taká modlitba, ktorá sa najvrúcnejšie v spoločenstve modlí k Bohu. Ak my sa modlíme nedokonale, ale niekto sa modlí dokonale, Boh nám pripisuje dokonalú modlitbu, akoby bola naša.
2. Neúctivý k Stvoriteľovi
Prijať Krista znamená, že ten je v nás prítomný do chvíle, kedy sa rozpustí v ústach posledná čiastočka Eucharistie, pretože Kristus je v každej čiastočke Eucharistie prítomný celým svojim telom, dušou a Božstvom. Bežať v tejto chvíli do ulíc je neúcta k samotnému Kristovi, Pánovi sveta. Neurobili by sme to ani priateľom, že na návšteve nás pohostia a my si zoberieme steak do ruky a odídeme.
3. Svätá omša nie je povinnosť, ale prijatý dar
Svätá omša je pozvaním Boha na prehĺbenie vzťahu s ním a na prehĺbenie duchovného života. Svätá omša je zdrojom darov a milostí. Ak sa nebudeme pozerať na Svätú omšu ako na nepríjemnú povinnosť, ktorú si musíme splniť a čo najskôr opustiť, otvorí sa naša duša viac k prijatiu milostí, ktoré každá Svätá omša so sebou prináša. Ich zoznam si môžete pozrieť v článku: Poklady, ktoré získaváš účasťou na Svätej omši.
4. Záverečné požehnanie je veľmi potrebné
Kňaz na Svätej omši zastupuje Krista samotného. Keby ti niekto povedal, že dnes večer o šiestej v Tvojom fárskom kostole bude Kristus dávať požehnanie nešiel by si tam? Koľko kilometrov ľudia cestujú na miesta rôznych zjavení a ani jedno sa nevyrovná slávenej Svätej omše. Aj Panna Mária vizionárom vo Fatime povedala, že nikdy stretnutie s ňou nemá prednosť pred stretnutím s Kristom vo Svätej omši. V príbehu o Zachariášovi, ktorému Kristus zvestoval narodenie Jána Krstiteľa vieme, že ľudia čakali Zachariáša pred svätyňou, aby im dal požehnanie, pretože za spoločenstvo predkladal obetu tak, ako to dnes robí kňaz. Preto vždy ak odídeš pred záverečným požehnaním zo Svätej omše, spomeň si, že sa otáčaš chrbtom samotnému Kristovi, ktorý bude žehnať.
5. Získaš viac milostí
Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že „ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma.“ (CCC 1128). V každej sviatosti je určitá sila. Koľko z tejto sily však dokáže duša prijať, závisí od dispozície tejto duše. Ak pred požehnaním bežíme s Kristom v ústach z kostola, dispozícia je zrejme nižšia ako keď konteplujeme Krista a pripravujeme sa na prijatie toho, čo má pre nás pripravené.
