Jeden z najväčších svätcov modernej doby, páter Pio, je známy nielen ako muž modlitby, zázrakov a hlbokej nábožnosti, ale vonkajší znak jeho svätosti sa prejavil viditeľnými stigmami na tých častiach tela, ktoré človek spôsobil pri ukrižovaní Ježišovi.
Vo víziach blahoslavenej Kataríny Emmerichovej sme našli opis, ako okrem známych piatich rán na rukách, nohách a boku, Ježiš mal ešte jednu ranu a to na pleci, ktorá pred ľuďmi bola ukrytá. Táto rana bola spôsobená ťažkým krížom, ktorý niesol Kristus na Golgotu. Svätý pápež Ján Pavol II. túto ranu nazval “najbolestivejšou zo všetkých.” O existencii tejto rany sa však vieme presvedčiť aj od Pátra Pia, ktorý mal presne na tomto mieste rovnako krvácania a bolesti, ktoré boli najintenzívnejšie zo všetkých.
Stigmy, ktoré páter Pio dostal v roku 1918 ajo sa modlil pod krížom, vytrvali až do momentu jeho smrti. Počas života sa podľa spolubratov kapucínov ešte dopĺňali v piatky a počas Veľkej Noci o stopy po bičovaní a tŕnim korunovaní. Kým Ježiš Kristus so svojimi víťaznými ranami prebýva aj vo večnosti, stigmy Pátra Pia zmizli v momente jeho smrti.
Primárny dôvod prečo stigmy zmizli Pátrovi Piovi v momente smrti je ten, že ich primárnym nositeľom je Ježiš Kristus, ktorý si ich ponechal aj na svojom vzkriesenom tele a svätým sú len prepožičiavané. Druhý dôvod je pastoračný a Monsignor Figueiredo ho vysvetlil nasledujúcim spôsobom: „Pán sa rozhodol dať pátrovi Piovi stigmy pre blaho Cirkvi. Pán chcel dať pátrovi Piovi pred veriacimi znak dôveryhodnosti či už ako spovedníkovi, alebo ako človeku, ktorý vie čítať z duší. Ľudia boli k Pátrovi Piovi priťahovaní práve stigmami, ale potom keď sa vďaka stigmám nachádzali v jeho blízkosti, dal im slovo života, ktorým ich odviedol od hriechu a od života z ťažkých životných situácií. Páter Pio mal stigmy 50 rokov a okamžite po smrti zmizli. Je to preto, že boli nástrojom pre pastoráciu medzi ľuďmi.“
Tomáš Taraba
