Sv. Anežka, patrónka Česka, mala možnosť byť manželkou vtedy najväčších panovníkov Európy, ale rozhodla sa pre život v chudobe a v kláštore. Rodičia ju podľa dobových zvykov sľúbili za nevestu Henrichovi VII, synovi Fridricha Barbarossu, aj anglický panovník Henrich III. Nakoniec napriek všetkým ponukám sa Anežka rozhodla žiť v panenstve, zasväteným životom po vzoru sv. Kláry. Jej rozhodnutie žiť v panenstve dokázala obhájiť až po intervencii pápeža Gregora IX., ktorý ukončil mocenské spory medzi kráľovstvami súvisiacimi so snahou priniesť ju na kráľovský dvor.
Anežka bola dcérou českého panovníka Přemysla Otakara I. a narodila sa v Prahe roku 1211. Už ako dieťa dostala od sv. Hedvigy, ktorá sa nachádzala v Čechách v kláštore, výborné vzdelanie so silnými základmi náboženstva. Keď mala tri roky, zverili ju na výchovu sicílskej vojvodkyni, sv. Hedvige, ktorá bola v tom čase v kláštore v Trzebnici. Dala jej výborné základy viery. O tri roky neskôr sa Anežka vrátila do Prahy a zverili ju premonštrátkam v Dokšanoch, kde dostala primerané vzdelanie.
V tom čase pricestovali do Prahy františkáni. Od nich sa dozvedela od duchovnom živote, ktorý viedla v Assisi sv. Klára. Jej príklad ju očaril. Rozhodla sa nasledovať ju. V rokoch 1232 – 1233 z vlastných prostriedkov zriadila v Prahe nemocnicu sv. Františka a tiež ženský kláštor sv. Františka. Na Turíce – 11. júna 1234 doň aj sama vstúpila a zložila slávnostné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti, čo vyvolalo veľký ohlas aj v iných krajinách, nakoľko sv. Anežka bola známa v kráľovských kruhoch. V roku 1231 zomrela jej sesternica Alžbeta Durínska, ktorá bola vyhlásená za svätú štyri roky po smrti. Anežka sa stala predstavenou a spolu so sv. Klárou sa snažili o schválenie novej rehole, čo aj zanedlho dosiahli.
Anežka aj v kláštore pokračovala v živote plnom lásky k Bohu a blížnym. Prechovávala veľkú úctu k sv. Eucharistii a Pánovmu krížu. Takisto mala v úcte Pannu Máriu a veľa sa modlila za českých panovníkov. Zachovali sa aj listy dokazujúce komunikáciu s pápežom.
Anežka zomrela v chýre svätosti 2. marca 1282 vo svojom kláštore v čase veľkých nepokojov a biedy. Na jej príhovor sa stali mnohé zázraky. Svätorečenie Anežky trvalo podstatne dlhšie ako jej sesternice. Oficiálne však bola uznaná za blahoslavenú až za čias pápeža Pia IX. v roku 1874. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 12. novembra 1989 vo Vatikánskej bazilike.
