Evanjelista Lukáš ho nazýva Judášom, Matúš a Marek Tadeášom. Spomína ho Sväté písmo ako apoštola, ale inak je jeho postava v úzadí a ľudia si ho častokrát zamieňajú Judášom Iškariotským.
Svätý Šimon je spomínaný vo všetkých štyroch evanjeliách a evanjelia mu dávajú prívlastok “horlivec.” V skutočnosti sa pod týmto názvom myslí, že patril medzi zelótov. Zelóti bola židovská nacionalistická sekta. Mesianizmus obsiahnutý v Starom zákone si zelóti vysvetľovali v politickej rovine. Znamenalo to, že židia sa majú stať slobodným a nezávislým národom. Ich jediným kráľom je Boh. Platenie daní rímskemu cisárovi považovali za bohorúhačstvo. V dnešnom politickom prostredí by sme ho mohli nazvať « teroristom.” Robili nájazdy na cudzincov a židov, ktorí spolupracovali s Rimanmi, prepadávali ich a vraždili ich. Zelóti boli vo veľkej miere zodpovední za povstanie proti Rimanom v roku 70 po Kristovi, ktoré sa skončilom zbúraním Jeruzalema a chrámu.
Podľa tradície obaja apoštoli zomreli mučenícku smrť v oblasti dnešného severného Iraku. Osobitne sv. Šimon, ktorého Sväté písmo takmer nespomína sa stal apoštolom verným Ježišovi, ktorý dal svoju vôľu do súlade s jeho vôľou. Nespomína sa ako zdroj hádok, ambícii, či nevernosti. Úcta k svätému Judášovi sa až do 14. storočia nerozvíjala, predovšetkým pre podobnosť jeho mena s Judášom Iškariotským. Zmena nastala, keď sv. Brigita Švédska v 14 storočí dostala priamo od Boha odporúčanie, aby sa ľudia utiekali k zabudnutému apoštolovi sv. Judášovi, ktorý je patrónom v neriešiteľných situáciách. Jeho orodovanie je mocné a vytrvalé – modlitba na orodovanie sv. Judáša.
