Podľa tradície sa Andrej narodil šesť rokov pred Kristom v dedine Betsaida a bol bratom Šimona Petra. Obaja boli povolaní rybári a Ježiš ich povolal, aby sa stali “rybármi ľudí.” Po Ježišovom nanebovstúpení sa vydal na apoštolskú cestu. Ondrej je považovaný za apoštola bližšieho Ježišovi. Je svätým patrónom Ruska, Ukrajiny, Rumunska, nakoľko založil byzantské biskupstvo (Konštantinopol). Apoštol Andrej sa traduje, že osobne priniesol kresťanstvo do Gruzínska.
Po smrti sa vydal na evanjelizačné cesty a jeho zastávkami bolo viacero miest: pôsobil medzi Skýtmi na severnom pobreží Čierneho mora a v Achájsku. Podľa cirkevného historika Eusébia (asi 275 – 339) Ondrej pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii. Jeho životná púť sa skončila v Grécku, ktoré sa mu stalo osudným. Podľa jednej z legiend tu z ťažkej choroby vyliečil Maximilliu, manželku rímskeho miestodržiteľa Aegea, ktorá z vďaky prestúpila na kresťanskú vieru a odmietol obetovať pohanským božstvám. Aegeas ho dal následne uväzniť a odsúdili hol na smrť ukrižovaním. Stalo sa to v meste Patras. Ondrej odmietol byť ukrižovaný spôsobom, ako Kristus, pretože povedal, že nie je hodný takej pocty a zvolil si kríž v tvare „X“, ktorý sa nazýva aj kríž Sv. Ondreja. Ondrej na kríži trpel údajne dva dni a potom ho obklopil nebeský jas a zomrel. V Patrase bol aj pochovaný.
V roku 357 jeho ostatky však preniesli do Konštantínopolu (podľa inej verzie sa dostali do škótskeho mesta St. Andrews, kde loď stroskotala a námorníci z lode priniesli do Škótska evanjelium) a v roku 1208 do juhotalianskeho mesta Amalfi. Tu dodnes odpočívajú pod oltárom v krypte Baziliky Sant’Andrea, postavenej v arabsko-normandskom štýle. V roku 1462 preniesli relikviár so svätcovou hlavou do Ríma. Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 daroval späť do Patrasu. Relikvie Ondrejovho kríža uchovávali v jednom z kláštorov neďaleko francúzskeho Marseille.
Svätý Ondrej je svätcom s jedným z najpočetnejších patronátov spomedzi Kristových apoštolov. Svätého Ondreja si totiž za svojho patróna zvolilo viacero krajín, miest a cirkví. Už v 7. storočí sa stal po synode vo Whitby patrónom keltskej cirkvi. Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska. Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade (od 9. storočia je oficiálnym národným symbolom). V deklarácii z Arbroath z roku 1320, ktorou vyhlásilo Škótsko nezávislosť od Anglicka, sa uvádza prestúpenie Škótska na kresťanstvo. Keď v roku 1707 spojením Škótska a Anglicka vznikla Veľká Británia, škótska vlajka s ondrejským krížom sa dostala do vlajky nového štátu.
Uhlopriečne položený tmavomodrý ondrejský kríž na bielom podklade je dodnes vlajkou vojenského námorníctva Ruskej federácie.
Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád Zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý; neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rad škótskym kráľom Jakubom V. a v roku 1698 Rad svätého apoštola Andreja Prvopovolaného založený ruským cárom Petrom I. Svätý Ondrej je tiež patrónom napr. Košickej arcidiecézy.
