Ježiš Kristus si medzi dvanástich apoštolov vybral dvoch s menom Judáš. Jeden bol Judáš Iškariotský, ktorý Ježiša zradil a druhý bol sv. Judáš Tadeáš. Potom, čo meno Judáš sa stalo symbolom zrady Krista, ľudia sa začali vyhýbať nielen používaniu tohto mena, ale do zabudnutia sa dostal aj apoštol Judáš Tadeáš. V stredoveku sa pre odlíšenie Judáša Tadeáša začalo používať označenie sv. Júda.
Apoštol Júda s prímením Tadeáš bol synom Kleofáša a Márie, ktorá sa vo Svätom písme nazýva sestrou Panny Márie. Aj on teda patril medzi tých, ktorí boli označovaní za Ježišových bratov, čo bolo synonymom pre príbuzných.
Dnes sv. Júda Tadeáš patrí medzi najmenej známych a zrejme aj uctievaných apoštolov medzi veriacimi. Boh má osobitnú záľubu v tých, ktorí sú najviac ponižovaní a zaznávaní. Zrejme aj preto sa pripisuje orodovaniu sv. Júdu osobitný úžitok. Dnes sv. Júda Tadeáš je v Cirkvi uctievaný ako orodovník v osobitne ťažkých a bezvýchodiskových situáciach.
Tento atribút sa mu prideľuje na prvom mieste na základe množstva dobrodenia a zázrakov, ktoré sa ľuďom dostali pri modlitbách k sv. Júdovi. O to väčšmi však túto vlastnosť apoštolovi ľudia pripisujú po zjaveniach svätej Brigite, ktorej Kristus povedal, že sv. Júda je “láskavý muž, ktorý chce vždy pomôcť.” Kristus veľkej švédskej mystičke rovnako prikázal, aby zriadila v miestnom kostole piaty oltár zasvätený práve sv. Júdovi Tadeášovi. “Treba, aby bol zasvätený Tadeášovi, pretože vďaka jeho čistote srdca bude bez pochybností porazený diabol.”
Podľa tradície Júda po Zoslaní Ducha Svätého ohlasoval evanjelium v Júdsku, Samárii, Sýrii a Mezopotámii. Asi okolo roku 70, v dobe zničenia jeruzalemského chrámu bol Júda Tadeáš aj so Šimonom Horlivcom umučený v Suanire pri Babylone.
