Každý kto sa niekedy modlil Loretánske litánie, je pravdepodobné, že bol udivený z označenia Panny Márie : “Veža Dávidovho mesta, Veža zo slonovej kosti.”
Tieto označenia majú pôvod v Starom zákone a označujú vo vtedajšom ponímaní obrovskú silu. Kráľ Dávid sa zmocnil pri meste Jeruzalem veže, ktorú premenil na silnú pevnosť. V tejto veži umiestnil vojakov, silne ozbrojených, ktorí strážili mesto pred útokom cudzích vojsk. Ľudia cítili vďaka veže, ktorá bola známa ako « Dávidová veža » istotu a ochranu. Presne takéto pôsobenie v živote človeka a Cirkvi predstavuje Panna Mária. Ona je silným útočiskom a ochranou.
Slonová kosť bola vždy nielen symbolom pevnosti, sily, ale zároveň veľkej vzácnosti a bielosť slonovej kosti symbolizovala aj čistotu. Opäť všetky tieto atribúty prideľujeme Panne Márii a jej poslaniu v Cirkvi. Symbolika vždy mala za úlohu priblížiť duchovný aspekt v slovách a obrazoch. Loretánske litánie v podobe ako ich poznáme vznikli po bitke pri Lepante, kde európske vojská v ochrane Európy porazili arabskú presilu.
Práve po tejto rozhodujúcej bitke, pred ktorou európski vojaci sa vyspovedali a prijali Eucharistiu, aby Boh na orodovanie Panny Márie ich mohol použiť ako nástroje svojej vôle pri ochrane kresťanskej Európy, vznikla súčasná podoba litánií, ako vďaky za orodovanie Panne Márie.
Tomáš Taraba
