Ľudia sa často pýtajú, prečo sa majú spovedať kňazovi, keď sa môžu spovedať priamo Bohu. V skutočnosti tým chcú povedať, prečo sa majú spovedať kňazovi, ktorý je možno ešte hriešnejší ako oni.
Keď ste občanom nejakého štátu, máte nejaké práva a povinnosti. Rovnako však isté práva nemáte, pokiaľ nezastávate určitú funkciu. Ak sa dostanete na takúto funkciu máte práva, ktoré ostatní bežní ľudia nemajú. Funkcia predpokladá, že by ste mali mať aj určité osobné kvality na jej vykonávanie, ale aj keď ich nemáte, právami disponujete. Ak máte funkciu, disponujete mocou z nej vyplývajúcou, bez ohľadu na to, či ste morálne spôsobilý ju zastávať.
Koľko starostov, ministrov, či premiérov na svete je morálne oveľa horších, ako sú bežní, radoví občania, nad ktorými vládnu. Napriek tomu, majú moc, ktorú oni nemajú a táto moc pramení práve z funkcie, ktorú zastávajú.
Ježiš udelil apoštolom taktiež moc, vyplývajúcu z titulu prijatia sviatosti kňazstva. Jeho súčasťou je administrovanie sviatostí veriacemu ľudu. Nebudem na tomto mieste rozoberať všetky sviatostí, ale zameriam sa na Svätú spoveď, ktorá je v centre mojej úvahy. Predstavme si, že idete na dovolenku a medzitým Vás vykradnú. Sused prichytí zlodeja a povie mu za Vás, že mu odpúšťa, že síce vykradol celý Váš dom, ale môže ísť v pokoji, je to v poriadku. Dávalo by to logiku? Jediný, kto môže stanoviť podmienky odpustenia ste Vy ako obeť. Vy poviete, čo treba a ako treba postupovať, aby ste Vy prestali cítiť krivdu. Rovnako je to aj so Svätou spoveďou.
Odpustiť môže len ten, komu sa ublížilo. Každý hriech, či osobný alebo spoločenský je hriechom, pretože je previnením voči Bohu. Preto Boh v osobe Ježiša stanovuje podmienky a okolnosti, za ktorých odpustenie je platné. Kristus ako obeť, uviedol podmienky, za ktorých je odpustenie platné a poveril tým kňazov. Čo rozviažu je rozviazané, čo zviažu je zviazané. To sú podmienky a forma odpustenia. Kňaz pri udeľovaní sviatosti je iba Kristovým nástrojom. Kňaz prepožičiava svoj hlas počas spovede Kristovi. Kristus cez kňazov hlas hovorí: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“
Kňaz je viazaný pod hrozbou automatickej exkomunikácie tzv. spovedným tajomstvom. Za žiadnych okolností nemôže kňaz nikomu prezradiť hriechy človeka. Je to práve preto, že hriechy, ktoré sa kňaz dozvie, nepatria jemu. Nestávajú sa súčasťou jeho informácií, ale patria Kristovi. Ani jeden hriech nemôže prezradiť, ani keby mal za to podstúpiť smrť. A dejiny sú bohaté na príklady, kedy kňazi pri obhajobe spovedného tajomstva podstúpili smrť. Ani jeden hriech nie je individuálny. Každý má nejaký dopad na blížneho a predovšetkým na Cirkev. V rannej Cirkvi dokonca aj spoveď bola verejná. Bolo to tak preto, lebo hriechy ničia Cirkev a veriaci mali právo vedieť, akým spôsobom a kto na Cirkev, na Kristovu nevestu, hriechom zaútočil.
Ak sa hanbíme za hriechy pred kňazom, ako sa budeme hanbiť za hriechy pred Veľkňazom, ktorým je Kristus. Spoveď je vždy príležitosťou sa na to zverejnenie svojich hriechov, pripravovať. Nič na konci totiž nezostane skryté.
Ven. arcibiskup Fulton J. Sheen
