Diabol existuje a zo závisti, že Boží Syn sa stal človekom, rozsieva vo svete nenávisť, ktorá vyvoláva smrť. Vo viere čerpáme silu, aby sme nepristúpili na hru tohto „veľkého závistlivca, veľkého klamára, zasievača nenávisti“. Svätý Otec František o tom hovoril v utorok 12. novembra v homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.
V biblickom úryvku prvého čítania z Knihy Múdrosti (Múd 2,23-3,9) sa Svätý Otec sústredil na prvé dva verše: „Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty. Smrť prišla na svet zo závisti diabla…“ Vysvetlil, že práve závisť priviedla pyšného anjela, ktorý nechcel akceptovať Božie vtelenie, k nivočeniu ľudstva.
A takto vniká aj do nášho srdca „žiarlivosť, závisť, konkurencia“, a pritom „by sme mohli žiť ako bratia, všetci vo vzájomnom pokoji“. Takto sa začína „boj a snaha ruinovať“. Pápež František v tejto súvislosti varuje pred ilúziami, že nás sa to netýka, keď povieme „Ja nikoho neruinujem“. – „Nie? A tie ohovárania, čo robíš? Keď iného očierňuješ, zabíjaš ho,“ zopakoval svoje známe varovanie Svätý Otec. Pripomenul aj slová sv. Jakuba, že jazyk je krutou zbraňou, ktorá dokáže zabíjať.
„Otče, ja som však bol pokrstený, som praktizujúci kresťan, ako sa môžem stať zabijakom?“ Pretože, ako opäť pripomína pápež „v našom vnútri sa odohráva vojna“, už od počiatku. „Kain a Ábel boli bratmi, no žiarlivosť jedného, závisť, zničila toho druhého.“ Je to skutočnosť, stačí sledovať televízne správy: „vojny, ničenia, ľudia umierajúci kvôli vojnám aj na choroby“.
Svätý Otec pripomenul i Nemecko a výročie pádu Berlínskeho múru, ako aj nacistov a ich „mučenie všetkých, ktorí neboli z takzvanej čistej rasy“ či iné drámy vojny.
„Za týmto všetkým je niekto, kto nás pohýna, aby sme vykonali tieto veci. A to nazývame pokušením. Keď ideme na spoveď, hovoríme kňazovi: „Otče, mal som toto, tamto a ono pokušenie…“ Je tu niekto, kto sa dotýka tvojho srdca, aby ťa viedol kráčať zlou cestou. Niekto, kto zasieva ničenie v našom srdci, kto zasieva nenávisť. A dnes to musíme povedať jasne, sú tu mnohí zasievači nenávisti vo svete, ktorí ničia.“
„Mnohokrát mi príde na rozum, že správy sú rozprávaním o nenávisti, kvôli ničeniu: atentáty, vojny“, povedal pápež a dodal: „Mnohé deti umierajú od hladu a chorôb“, pretože nemajú vodu, vzdelanie, zdravotnú výchovu. No je to preto, že peniaze, ktoré by na to boli potrebné, idú na výrobu zbraní a zbrane slúžia na ničenie“. Toto sa deje vo svete, ale aj „v mojej a tvojej duši“. Kvôli tej diablovej siatbe závisti, nenávisti“. „A čo závidí diabol? Našu ľudskú prirodzenosť“.
„A viete prečo? Pretože Boží Syn sa stal jedným z nás. Toto on nevie zniesť, nedokáže to tolerovať.“
A preto ničí. „Toto je koreň nenávisti diabla, je to koreň nášho zla, našich pokušení, je to koreň vojen, hladu, všetkých nešťastí sveta“, vysvetlil Svätý Otec. Ničiť a zasievať nenávisť „nie je zvyčajnou vecou, ani v živote politiky“, no „niektorí tak robia“. Pretože politik má častokrát „pokušenie pošpiniť druhého, zničiť druhého“, či už klamstvami, či pravdou, a nerobí tak zdravú a čistú politickú konfrontáciu „pre dobro krajiny“. Uprednostňuje urážky, aby „druhého zničil“. „Ja som skvelý, no tento sa zdá byť lepším odo mňa?“ Takto premýšľa a vraví si: „Zhodím ho dolu, pomocou urážky“.
„Chcel by som, aby dnes každý z nás pomyslel na toto: prečo sa dnes vo svete zasieva toľko nenávisti? V rodinách, ktoré sa niekedy nevedia zmieriť, v mestských štvrtiach, na pracovisku, v politike… Zasievač zla je tu. Z nenávisti diabla vstúpila do sveta smrť – niektorí hovoria: ale otče, diabol neexistuje, je to zlo, také éterické zlo… Avšak Božie slovo je jasné. A diabol sa pustil priamo do Ježiša! Čítajte evanjelium, toto je jasné. Tak máme vieru, alebo ju nemáme?“
Modlime sa k Pánovi, „aby v našom srdci dal rásť viere v Ježiša Krista, svojho Syna“, ktorý na seba vzal našu ľudskú prirodzenosť, „aby naším telom bojoval a zvíťazil v našom tele“ nad diablom a zlom. A nech nám táto viera „dá silu, aby sme nepristúpili na hru tohto veľkého závistlivca, veľkého klamára, zasievača nenávisti“.
