Začiatok septembra sa spája s koncom prázdnin a začiatkom nového školského roka. Na viacerých školách sa školský rok začína vzývaním Ducha Svätého. Aké sú však znaky jeho prítomnosti medzi nami a ako vieme, že konáme pod jeho vplyvom? Skúsme si všimnúť niekoľko neklamných znakov jeho prítomnosti.
P. Dufka: Indikátory Ducha Svätého
1. Jedným z dôkazov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote je prežívaná vďačnosť za všetko, čo sme dostali. Je to akoby vnútorný zrak, ktorým vidíme dary, ktoré sme nemuseli dostať a ktoré máme. Je zvláštne, s akou samozrejmosťou prijímame dary, ktoré sme dostali úplne zadarmo. Ide o materiálne dobrá, ale i nadanie, schopností a rôzne talenty, ktoré môžeme vlastným úsilím rozvinúť, ale ktoré by bez jeho darovaného základu nejestvovali. Ľudia si obyčajne všimnú hodnotu daru, ktorý dostali, až vtedy, keď oň prídu. Tak je to so zdravím, priateľskými vzťahmi či dobrou rodinou.
Často až strata týchto hodnôt nás upozorní na cenu, ktorú mali pre náš život. Gilbert Keith Chesterton, anglický spisovateľ, konvertita, bol po svojom obrátení na katolícku vieru nesmierne vďačný za každú maličkosť. V jednom z jeho citátov to vyjadruje takto: „Skoro všetky najlepšie a najvzácnejšie veci na svete dostanete za pár halierov. S výnimkou slnka, mesiaca, zeme, ľudí, hviezd, búrky a podobných maličkostí. Tie dostanete úplne zadarmo.“ Všimnúť si dary, ktoré sme dostali a byť za ne vďačný je jedným z indikátorov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote.
2. Vytrvalosť je ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého.
Nemálo dobrých predsavzatí končí v nerealizovanej podobe. Zostanú jednoducho len ako dobrá idea, ktorá však nikdy nedosiahne svoje naplnenie v konkrétnom skutku. Vytrvalosť sa viaže i na schopnosť prekonávania prekážok – vonkajších i vnútorných. Akákoľvek činnosť, ktorá po čase prináša dobré ovocie, nejestvuje bez prekážok. I v duchovnej oblasti je to podobne. Aj tu sa duchovné dobrá nedosiahnu bez boja proti nepriateľovi našej duše.
Vytrvalosť v dobrom prináša postupne čnosti a stane sa akoby druhou prirodzenosťou. Naopak, nedostatok vytrvalosti prináša nečnosti, zlé návyky a často neschopnosť prekonávať i malé prekážky. Vytrvalosť súvisí s darom sily, ktorý posilňuje našu vôľu. Zveľaďuje v nás čnosť zmužilosti, ktorá však nemá nič spoločné s tvrdosťou či necitlivosťou. Tento dar nám dáva silu znášať s kresťanskou trpezlivosťou choroby, utrpenia a nevyhnutné kríže, ktoré súvisia s našimi stavovskými povinnosťami.
3. Prítomnosť Ducha Svätého sa spája i s hlbším poznaním právd, na ktoré vlastným intelektom nestačíme a ktoré nás jednoducho presahujú. Sv. Hypolit Rímsky hovorí, že nikto nie je schopný objasniť tajomstvá, ak jeho myseľ neosvieti Duch Svätý. On nám pripomína a učí to, čo je potrebné. Sem patrí i poznanie, ktoré sa vymyká bežným spôsobom rozumového poznania, ako napríklad kardiognózia. Je to schopnosť poznania ľudských sŕdc, poznanie toho, čo sa odohráva vo vnútri človeka.
Takýmto darom poznania boli obdarení viacerí svätci i v nedávnej minulosti, ako napríklad páter Pio alebo Ján Mária Vianney. Samozrejme, že tento dar nie je bežný. Oveľa bežnejší, ktorý s ním súvisí, je dar rozlišovania. Ide o spoznanie ducha malých rozhodnutí, ktoré však majú veľké dôsledky. Koľkým ťažkostiam a neraz i tragédiám by sa dalo vyhnúť, keby sme disponovali týmto darom Ducha Svätého. Raz som počul zavzdychať starého človeka: Keby som vedel to, čo viem teraz, inak by som si život zariadil. Keby som mal niekoho, kto mi dobre poradí, môj život by mal celkom iný smer. Teraz je však už neskoro.
4. Ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého je múdrosť. Je to schopnosť správne chápať zmysel života a mať ho neustále na zreteli. Človek obdarený týmto darom akosi vníma Božiu prítomnosť i počas bežného dňa a v bežných udalostiach. Bez tohto vnímania človek často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, žije úplne profánnym spôsobom života. Svoj cieľ vidí v užívaní príjemných vecí. Jediná radosť ktorú zažíva, je len krátkodobá, chvíľková a prchavá.
Andrej Sládkovič to raz vyjadril týmito slovami: Beda človeku, čo v kameni vidí iba kameň. Čo za stvorenými vecami nevidí Stvoriteľa. Čo je natoľko unesený profánnym svetom, že žije tak, akoby Boha nebolo. Darom múdrosti posudzujeme všetko pod zorným uhlom večnosti a ľahšie chápeme aj znášame rozličné protivenstvá, ba niektorí svätci sa dokázali radovať v bolestiach, lebo vedeli že „majú účasť na Kristových utrpeniach“.
5. Viacerí autori sa zhodujú na tom, že prítomnosť Ducha Svätého je úzko spojená s modlitbu. Všade tam, kde sa ľudia usilujú o úprimnú modlitbu, je prítomný Duch Svätý. Akákoľvek modlitba zvoláva jeho prítomnosť. Teofan Zatvornik ruský teológ a askéta dokonca tvrdí, že modlitba je akýmsi dýchaním Ducha Svätého v nás. Hovorí, že každý rozhovor s Bohom predpokladá istý druh inšpirácie, ktorú spôsobuje práve Duch Svätý. Modlitba, ktorú usmerňuje Duch Svätý, je vždy vyslyšaná, pretože sa zameriava na skutočné, duchovné dobro nás i tých, za ktorých prosíme.
Prostredníctvom takejto modlitby človek neraz zažije dotyk milujúceho Boha Otca, ktorý vždy zanechá trvalé stopy v živote človeka. Z biografie sv. Ignáca je známa udalosť, ako sa na sklonku života neváhal vzdať všetkého len preto, aby pocítil jemnú prítomnosť Božej lásky. To bolo niečo, čo v minulosti zažil a k čomu sa túžil vrátiť. Túto túžbu vyjadril v modlitbe Suscipe: „Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, dal si mi ty. Tebe, Pane, to vraciam, všetko to je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa tvojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.“
Milí priatelia, vzývanie Ducha Svätého na začiatku školského roka môže byť príležitosťou pre všetkých nás všimnúť si jeho prítomnosť i v našom živote. Rozpoznať ho v našej schopnosti ďakovať za prijaté dary, vo vytrvalosti, v správnom rozlišovaní, v životnej múdrosti a v našich modlitbách.
Vatican News
