Pán Boh má vlastné plány s človekom. Presvedčili sa o tom aj dvaja snúbenci, ktorí plánovali svadbu, aby nakoniec našli v sebe duchovné poslanie a zmenili svoju životnú dráhu. Otec Olivera a dnes už rehoľná sestra Mária, sa poznali od detstva, poznali sa ich rodiny a vyrastali blízko seba.
“Viera ma prestala zaujímať keď som mal 19 rokov. Vrátil som sa vtedy z výletu z Peru a stretol som ju. Položil som jej otázku, či verí v panenstvo až do svadby a vysvetlila mi prečo áno z pohľadu náboženstva a aj logiky tak presvedčivo, že som bol uchvátený jej zrelosťou. Prekvapilo ma, ako dokázala obhajovať vieru a ako bola inteligentná,” uviedol Olivera.
Obaja boli študentami práva a začali mať bližší vzťah. “Bol to vzťah ako iné, ale s tým, že sme veľa čítali, rozvíjali vzťah k hudbe, literatúre a aj filozofii. Chodili sme spolu na rôzne konferencie, kde bolo možné stretnúť katolíckych autorov,” priblížil otec Olivera.
“Vďaka nej som opäť začal chodiť na Svätú omšu, začal som sa modliť a prehlbovať vieru. Boh ju použil ako nástroj, cez ktorý ma menil.” Dnes už sestra Mária vyznala, že na vtedajšom priateľovi ju najviac uchvátilo, že “úprimne hľadal pravdu a nebál sa následkov.” Pár sa zasnúbil a určil si termín svadby na deň, keď ukončia štúdia na vysokej škole.
Jedného dňa Máriin brat rodine oznámil, že sa rozhodol vstúpiť do kňazského seminára. “Bolo to pre nás prekvapením, pretože sme to neočakávali,” spomína sestra Mária. “Mali sme s priateľom auto a rozhodli sme sa, že brata odvezieme do seminára. Rozhodli sme sa, že zotrváme na tomto mieste pár dní, pretože sme mali obaja zopár kamarátov, ktorí boli v seminári a v konvente, aby sme sa s nimi postretávali. Cestou späť sme sa veľa rozprávali, aké je to silné, že brat sa vzdal časti sveta, možnosti mať rodinu a to všetko pre Boha. Uvažovali sme, aké by to bolo, keby nás povolal.”
Takto postupne prešli k otázkam, ako rozpoznať, či Boh pre človeka naplánoval cestu rodinného alebo duchovného života. Podľa otca Olivera bola táto úvaha o to komplikovanejšia, že obaja mali krásny vzťah a postupne pripravovali svoju svadbu, na ktorú si kupovali priebežne veci. Postupne sa však jeden druhému zverili, že pociťujú volanie na duchovnú cestu. Ich spovedník ich podporil s tým, že rozhodnutie nie je medzi nimi navzájom, ale je to rozhodnutie medzi nimi a Bohom.
Nakoniec po ukončení štúdia práva sa obaja súbežne rozhodli vstúpiť do kňazského seminára a do konventu. Podľa sestry Márii je to veľkou Božou milosťou, že obaja súbežne začali cítiť Božie volanie a odpovedali na neho. A j vďaka tomu zostali veľmi dobrými priateľmi a aj ich rodiny. Sestra Mária sa dnes nachádza na juhu Francúzska v konvente a otec Olivera je v Argentíne, kde vyučuje na škole a je autorom knihy, ktorá má dopomôcť tým, čo cítia Božie volanie rozhodnúť sa pre Boha.
