„Väznice sa môžu stať miestom vykúpenia, zmŕtvychvstania a zmeny života“ – tieto slová adresoval pápež František vedeniu i zamestnancom rímskej väznice Regina Coeli, ktorých dnes, 7. februára, prijal na osobitnej audiencii.
Približne 600 väzenským policajtom, administratívnym pracovníkom, lekárom, vychovávateľom, kaplánom i dobrovoľníkom sa Svätý Otec poďakoval za ich náročnú službu a pripomenul im, že okrem garantovania poriadku a bezpečia vo väznici sú povolaní i liečiť rany trestancov a to si vyžaduje mnoho pozornosti a ľudskosti.
Pápež upozornil na ľudskú dôstojnosť každého trestanca
„Nikto nemôže druhého odsúdiť za chyby, ktoré spáchal, ani spôsobiť utrpenie urážkou ľudskej dôstojnosti. Väznice potrebujú byť čoraz viac poľudšťované a je naopak bolestné počuť, že častokrát sú považované za miesta násilia a ilegálnosti, kde zúri ľudská zloba. Zároveň nesmieme zabudnúť, že mnohí väzni sú chudobní ľudia, nemajú sa na koho odvolať, nemajú istoty, nemajú rodinu, nemajú prostriedky na obranu svojich práv, sú na okraji spoločnosti a ponechaní svojmu osudu. Pre spoločnosť sú väzni nepohodlnými osobami, sú skartovaní, sú záťažou.“
Vo väzení nesmie chýbať nádej
I vo väzniciach je potrebná nádej, zdôraznil pápež:
„Vždy nádej na znovuzačlenenie. Trest bez nádeje nepomáha, vyvoláva v srdci pocity zášti, mnohokrát pomsty – človek vychádza horší, než ako tam vošiel. To nie. Vždy treba konať tak, aby existovala nádej a pomôcť vždy hľadieť ďalej, dúfajúc v znovuzačlenenie.“
Väznica ako miesto vykúpenia
Väzenie môže byť príležitosťou ku skutočnej zmene života, uviedol Svätý Otec:
„Skúsenosť však ukazuje, že väzenie s pomocou väzenských pracovníkov, sa skutočne môže stať miestom vykúpenia, vzkriesenia a zmeny života; a to všetko je možné prostredníctvom viery, práce a profesionálnej formácie, ale predovšetkým duchovnej blízkosti a súcitu, podľa príkladu Dobrého Samaritána, ktorý sa sklonil, aby sa postaral o zraneného brata. Tento postoj blízkosti, ktorý nachádza koreň v Kristovej láske, môže v mnohých väzňoch podporovať dôveru, ako aj vedomie a istotu, že sú milovaní.“
Svätý Otec sa väzenským pracovníkom zveril, že aj on v Buenos Aires častokrát navštevoval trestancov.
„Teraz každých 15 dní, v nedeľu, telefonujem jednej skupine trestancov vo väzení, ktoré som častokrát navštevoval.“
Napokon pápež všetkých vyzval,aby „svojou prácou prispeli tomu, aby väznice, miesta trestu a utrpenia, boli aj dielňami ľudskosti a nádeje.“
