V Starom zákone sa mená dávali na vyjadrenie charakteru osoby, jej identity alebo osudu. Dnes svet dáva skôr mená podľa krásy. Už cirkevní otcovia v rannej cirkvi meditovali, aby čo najhlbšie prenikli do toho, čo Boh ľudstvu chcel odkázať cez to, že vlastnú Matku nazvala Máriou. Archanjel Gabriel použil v anjelskom pozdravení práve meno Mária.
Svätý Ján Eudes napísal až 17 meditácií o mene Mária, čo je odrazom komplexnosti, ktorú Panna Mária v spáse človeka podstúpila. V hebrejčine, v aramejčine, v gréčtine, majú tieto slová rôzne významy, ako napríklad “trpkosť”, “morská hviezda.” Práve oslovenie Stella Maris sa v stredoveku ustálil v modlitbách, ako označenie pre Máriu tak, ako Syn človeka bolo označením pre Ježiša v Biblii. Hviezda bola pre námorníkov záchranou na mori. Udávala smer a bola záchranou pri zlom smerovaní.
Meno Mária sa vyskytuje v Biblii, keď sa spomína Mojžišova sestra, Mária Magdaléna, Mária Kleopasova, Mária z Betánie.
Sviatok Mena Panny Márie na celú Cirkev sa udialo v 17. storočí, keď bolo práve intervencii Panny Márie pripisovaná historická porážka Turkov pri Viedni, ktorá sa uskutočnila 12. septembra 1683 pri Viedni. Poľský kráľ Ján III., ktorý sa pred bitkou modlil v Čenstochove pri obraze Panny Márie sa po víťazstve išiel poďakovať do dómu sv. Štefana. Všetci boli presvedčení, že za túto veľkú udalosť môžu ďakovať najmä Panne Márii. Pápež Inocent XI. z vďačnosti už nasledujúceho roku (1684) ustanovil sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev. Pôvodne sa slávil v nedeľu v oktáve sviatku Narodenia Panny Márie, ale pápež sv. Pius X ho ustanovil na deň 12. septembera. Po Druhom vatikánskom koncile sa slávi už len ako ľubovoľná spomienka
