Svätý Január sa narodil v Benevent v polovici 3. storočia bohatým rodičom. Juh Talianska v tom období bol silne pohanský a sv. Január sa ako 15 ročný stal diakonom v rodnom meste. Žil nábožným a bezúhonným životom, preto ho povýšili na biskupský stolec v Benevente. Kresťania i pohania ho mali vo veľkej úcte. On sám bol starostlivým a zodpovedným biskupom. Začiatkom 4. storočia cisár Dioklecián rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov, ktoré trvali takmer 2 roky. Vtedy už biskup Január ukrýval viacerých kresťanov a tých, ktorí boli zatknutí chodieval navštevovať do väznice. Pri jednej návšteve horlivého a nábožného diakona Sosia, bol zatknutý aj biskup Január. To sa nepáčilo miestodržiteľovi Kampánie Timoteovi a dal uväzniť aj Januára. Timoteus následne biskupa Januára vyzval, aby obetoval pohanským bohom a verejne sa vzdal katolíckej viery. Január to odmietol. Timoteus aj pre zachovanie authority pohanskej ríše, sa rozhodol sv. Januára buď odvrátiť od viery alebo zabiť. Keď sa sv. Január nepodvolil ani po zbičovaní, Timoteus sa rozhodol, že usporiada hry na obveselenie pohanov a hladným levom podhodí troch katolíckych kňazov, Januára, Festa a Desideria. To, čo nasledovalo pripomína príbeh zo Starého zákona o Danielovi v jame levovej. Zvery sa rútili na mučeníkov, ale tesne pred nimi zastali a ľahli si k ich nohám. V ten deň sa medzi ľuďmi rýchlo rozšíril tento zázrak a veľa pohanov sa nechalo pokrstiť. Timoteus zúril rozkázal katom, aby mučeníkov vyviedli a sťali ich. Stalo sa to 19. septembra 305. Po ich poprave, istá nábožná kresťanka Eusébia zachytila krv biskupa Januára do nádoby a uchovala ju ako relikviu. Pozostatky sv. Januára boli prenesené po smrti do katakomb pri Neapole. Až v roku 1497 boli oficiálne prenesené do krypty do chrámu sv. Januára. Keď neskôr postavili v Neapole chrám sv. Januára, jeho pozostatky preniesli do tohto chrámu, kde sa nachádzajú dodnes.
Sv. Január je hlavným patrónom Neaopola a od roku 1389 je preslávený zázračným skvapalnovanim jeho krvi, zázračný proces, ktorý sa koná každý rok 19. Septembra, teda v deň jeho smrti, v sobotu pred prvou nedeľou v máji, 16 decembra, v deň posviacky chrámu, kedy bol ustanovený za hlavného patróna Neapola a sporadicky sa vyskytuje aj pri zvláštnych okolnostiach, ako je návšteva pápeža.
