Pri obrane Európy pred vpádom moslimov, sa rozmohla v Cirkvi zbožnosť k Panne Márii Pomocnici kresťanov. Prvýkrát tento titul nachádzame u sv. Jána Chryzostoma z roku 345. Don Bosco patril k popredným novodobým svätcom, ktorí hlásali úctu k Panne Márii Pomocnice kresťanov a v Turíne jej vystaval aj baziliku.
V roku 1572 počas útokov moslimskej Osmanskú ríšu, prišlo k priamemu ohrozeniu dobitia celej kresťanskej Európy. Pápež Pius V zasvätil pod ochranu Panny Márie Pomocnice kresťanov všetky európske vojská, ktoré išli na obranu Európy.
Po víťaznej bitke nad moslimskými vojskami, ktorá sa odohrala pri Lepante 7.10.1571, sa vojaci vracali domov cez svätyňu v Lorete kde do modlitby litánií pridali označenie „Auxilium Christianorum – Pomocnica kresťanov.“ Pápež Klement VIII zverejnil okolo roku 1576 litánie aj s týmto označením a stali sa známe ako loretanské litánie.
Ustanovenie samotného cirekvného sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov súvisí s prenasledovaním a väznením pápeža za vlády Napoleóna I. Ten v konflikte s pápežom rozhodol o jeho premiestnení do Francúzska, kde ho najskôr v Grenobli a neskôr na zámku vo Fontainebleau zadržiaval. Pápež po svojom oslobodení vzdával vďaky Panne Márii a oficiálne na deň svojho návratu do Ríma 24. mája ustanovil sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov.
