Sv. Gregor Veľký, pápež, učiteľ cirkvi (540 – 604)
Pápež Gregor I. patrí medzi najväčších pápežov v dejinách Cirkvi (590 – 604). Narodil sa v čase veľkého sťahovania národov a veľkého moru, ktorý spôsobil na území dnešného Talianska smrť tretiny národa.
Sťahovanie národov rozdrobovalo štátnu centrálnu autoritu a ľudia sa začali organizovať okolo lokálnych feudálov, od ktorých očakávali ochranu. Bolo to obdobie, kedy sa rozpadli akékoľvek vlastnícke vzťahy. Rímsky senát prestal byť funkčným a vzrástol tlak na katolícku cirkev a pápežstvo, aby prebrala na seba nielen duchovné, ale aj svetské úlohy pri ochrane ľudu a správe vecí verejných.
Gregor patril do veľmi zámožnej a politicky vplyvnej rodiny. Predchádzajúci pápeži Felix III a Agapetus I, boli Gregorovými príbuznými. Gregor bol na svoju dobu veľmi vzdelaným a jeho otec bol senátorom a Gregor samotný začal dráhu politika. Už v mladosti v sebe pociťoval konflikt medzi volaním po čistote a verejným účinkovaním. V roku 574 sa rozhodol pre mníšsky život a na rodinných nehnuteľnostiach v blízkosti dnešného Collosea, založil kláštor, ktorý zasvätil sv. Andrejovi. S istotou sa nedá určiť, či bol aj predstaveným tohto benediktínskeho kláštora. Na Sicílií založil na rodinných pozemkoch ďalších šesť kláštorov a neskôr previedol rodinné nehnuteľnosti do majetku cirkvi.
Pápež Gregor I. v čase veľkého moru viedol procesiu pred Santa Maria Maggiore, kedy sa mu zjavil Archanjel Michal a ubezpečil ho, že Rím bude ochránený pred morom. Dnes je tento moment zaznamenaný sochou archanjela na Castel Sant´Angelo.
Výzvy pápeža
Gregor I pápež čelil veľkým výzvam a pápežstvo bolo jedno z najturbulentnejších v dejinách cirkvi. Územie Talianska sa stalo bodo stretu Lombardov, ktorí pretláčali arianizmus a Byzancie, ktorá chcela územie ovládnuť na úkor Rímu a pápeža. Gregor I. sa ukázal byť bravúrnym štátnikom, ktorý vedel balansovať medzi oboma vtedajšími veľmocami a z Ríma sa pod jeho vedením stal silný, prosperujúci region, s výbornou administratívou, vysokým životným štandardom a výrazne tak prispel k vybudovaniu pápežského štátu tak, ako sa rozvíjal v stredoveku.
Gregor I. veľmi razantne začal v cirkvi potierať rozšírenú prax kupovania sa pozícií a hodností. Problém Gregora I. bol, že vtedajšiemu svetu dominovala Byzantská ríša a pápež bol považovaný iba za prvého apoštola, ale bez reálnej moci. Gregor I. čoraz častejšie sa dostával do sporov s cisárom, keď štátne zákony sa snažili limitovať zvrchovanú právomoc pápeža. Pápež bol vnímaný ako prvý medzi rovnými, čo v praxi znamenalo, že pápež rozhodoval o biskupoch len v prípade, že sa niektorí z nich dopustil morálneho prehrešku. Ak ttento prípad nenastal, cirkev nebola hierarchicky tak striktne spravovaná, že by vedel v praktickom živote pápež implementovať svoje rozhodnutia.
Práva v tomto čase sa začali náznaky rozdielov medzi východným a západným obradom, kedy Gregor I. odmietal ašpiráciu dominancie patriarchu v Konštantinopole a na znak pokory si zvolil pomenovanie „služobník Božích služobníkov.“ Pre Gregora I. pravým znakom svätosti totiž bola pokora. Napriek tomu Gregor I. začal pociťovať, že vplyv rímskej katolíckej cirkvi vo svete upadá a vytláčajú východná cirkev, pretože bola posilnená silným štátnym aparátom. Pápežová rozhodnutia práve kvôli absencii reálnej moci nevedeli mať výrazný dosah v oblastiach vzdialenejších od Ríma.
Gregor I. dokázal silne etablovať cirkev v Taliansku a predovšetkým na juhu. Presadil Gregoriánsky misál, pokresťančil anglo-saxónov. Je patrónom učiteľov a študentov.
