Svätí traja košickí mučeníci, Marek Križin, Melichar Grodecký, Štefan Pongrác, boli v noci zo 6. na 7 septembra 1619 ohavným spôsobom umučení za to, že odmietli vzdať sa katolíckej viery. Ich rozštvrtené tela, rozpuknutá hlava a vytrhané svaly z tela, boli vyhodené do kanála na Hlavnej ulici v Košiciach Rákocziho vojskom. Ich smrť je pripomenutím všetkým pokrsteným katolíkom, že byť pokrstený v katolíckej viere je najväčším darom a táto viera sa má žiť až do krajnosti a nemožno sa jej vzdať.
Uhorská šľachta kvôli snahe získať cirkevné majetky sa začala spájať v 16 storočí s najväčšími nepriateľmi Európy – Osmanskou ríšou a Turkami. Vytvorili s Turkami proti habsburgskému katolíckemu cisárovi alianciu, ktorá bola po bitke pri Moháči na vyše 100 rokov úspešná v dobývaní a plieneni Slovenska. Keď protestantizmus začal podkopávať katolicizmus po Európe teologicky, uhorská šľachta popri politickej aliancii s Turkami, začala pretláčať na okupovaných územiach aj protestantizmus. Z územia Slovenska boli vyhnaní jezuiti a duchovní. Katolíkom odoberané kostoly a majetky.
Pozostatky mučeníkov boli dlhé obdobie uložené v kostole sv. Anny v Trnave. Začiatkom 20. storočia boli rozmiestnené na viaceré miesta, vrátane dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Snaha vyhlásiť košických kňazov za mučeníkov bola bezprostredne po ich umučení. Proces svätorečenia však trval takmer 400 rokov, čomu prispelo aj to, že jezuitská rehoľa bola rozpustená v 18 storočí.
Ján Pavol II svätorečil troch košických mučeníkov počas návštevy v Košiciach dňa 2.júla 1995.
