Od februára tohto roku je možné v Holandsku zapísať do evidencie obyvateľstva aj deti, ktoré sa nenarodili živé. Zákon nedefinuje akou smrťou museli zomrieť, ani aký vek museli dosiahnuť. Podľa holandských právnikov to vytvára priestor, aby mohli byť do osobitnej evidencie obyvateľstva zapísané aj deti, ktoré boli potratené.
Kees van Helde, ktorý patrí medzi popredných prolife aktivistov v Holandsku uviedol, že otvorením cesty pre zapisovanie detí do zoznamu sa štát paradoxne priznáva, že legislatíva umožňujúca potraty je zabíjaním.
Na Slovensku už s podobnou iniciatívou prišla Kuffova KDŽP. Karin Pénzešova, ktorá návrh presadzuje uviedla, že je to dobrý spôsob, ako nielen dopomôcť ženám spracovať túto traumu pozitívnym konaním, ale je to zároveň silný odkaz, že národ si cti hodnotu života a obetu týchto detí. „Pripomíname si významné historické udalosti, keď pre slovenský národ položili život občania. Bola ich smrť zbytočná v rôznych bitkách, ktoré však nevyhrali vojnu? Nebola ak mobilizovala druhých. Urobme všetko pre to, aby smrť 1,2 milióna detí tiež nebola zbytočná, ale pozitívne mobilizovala národ a aj matky, ktoré nemôžeme odsudzovať, ale podporiť ich a spolupracovať s nimi a aby pomohli prípadne druhým ženám rozhodnúť sa pre život.“ uviedla Pénzešová.
Zapísanie detí, ktoré sa nenarodili živé do evidencie osobitnej obyvateľstva umožňuje rodičom, aby boli uvedení ako rodičia a dieťa, aby malo uvedené meno. Podľa iniciátorov zmeny legislatívy v Holandsku, je zmena tohto prístupu zameraná na to, aby národ vzdal úctu aj tým, ktorí sa nemohli narodiť a uznal ich existenciu.
Kuffova KDŽP taktiež navrhuje, aby mŕtvo narodené deti mali zo zákona právo na meno a pohreb. „Dnes tieto detičky končia v odpadkových košoch ako biologický odpad. Je to ľudský život so svojím tragickým príbehom a koncom, za ktorý však tie deti nemôžu. Dať im meno a umožniť byť pochovaní je uznaním, že žili. Už keď nemohli žiť, nech aspoň majú odchod zo sveta ako ľudia. Je to minimum, čo sa dá urobiť,“ uviedla Pénzešová.
