Mimoriadnym gestom pokľaknutia a pobozkania nôh predstaviteľov vlády národného zmierenia Južného Sudánu vo štvrtok pápež František v Dome sv. Marty vo Vatikáne zakončil dvojdňové duchovné sústredenie zorganizovaného v spolupráci vatikánskeho Štátneho sekretariátu a Úradu canterburského arcibiskupa Justina Welbyho.
Prezident Juhosudánskej republiky Salva Kiir Mayardit a piati viceprezidenti, medzi ktorými boli doterajší hlavný opozičný líder Riek Machar Teny Dhurgon, ďalej James Wani Igga, Taban Deng Gai a Rebecca Nyandeng De Mabiorová sa po duchovnej obnove vo Vatikáne vrátia do vlasti. Tam sa 12. mája na základe Obnovenej dohody o vyriešení juhosudánskeho konfliktu podpísanej v Addis Abebe ujmú funkcií v správe krajiny, aby začali novú etapu po päťročnej občianskej vojne.
Duchovnú obnovu s mottom „Hľadaj to, čo spája. Prekonaj to, čo rozdeľuje“ viedli arcibiskup John Baptist Odama z Ugandy a jezuita Agbonkhianmeghe Orobator, ktorý je predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených Afriky a Madagaskaru. Pápež František sa na záver v Dome sv. Marty stretol s celou skupinou za prítomnosti hlavy Anglikánskeho spoločenstva canterburského arcibiskupa Justina Welbyho a niekdajšieho moderátora Škótskej presbyteriánskej cirkvi Rev. Johna Chalmersa, ako aj členov ekumenickej Rady cirkví Južného Sudánu.
„Želám si osloviť vás všetkých slovami vzkrieseného Pána: „Pokoj vám“ (Jn 20, 19), začal svoj príhovor Svätý Otec a pokračoval: „Pokoj je prvým darom, ktorý nám Pán dal a je prvou úlohou, ktorú hlavy národov musia presadzovať: je to základná podmienka pre rešpektovanie práv každého človeka, ako aj pre integrálny rozvoj celého národa.“
Pápež František zacitoval úvodné slová juhosudánskej štátnej hymny: „Ó, Bože, modlíme sa k tebe a oslavujme ťa za tvoju milosť pre dobro Južného Sudánu, krajine veľkej hojnosti; udržiavaj nás v jednote a v harmónii.“ O cieli vzájomného stretnutia povedal:
„Cieľom tejto duchovnej obnovy je byť spolu pred Bohom a rozoznávať jeho vôľu; je ním uvažovať nad vlastným životom a nad spoločným poslaním, ktoré nám zveruje; je ním uvedomiť si obrovskú spoluzodpovednosť za súčasnosť a budúcnosť ľudu Južného Sudánu; je ním nasadiť sa, upevnení a zmierení, pre budovanie vašej krajiny.
Drahí bratia a sestry, nezabúdajme, že nám, politickým a náboženským lídrom, Boh zveril úlohu byť vodcami jeho ľudu: zveril nám veľa, a práve preto od nás bude žiadať oveľa viac! Bude nás žiadať o vyúčtovanie z našej služby a z nášho správcovstva, z nášho úsilia o pokoj a dobro vynaloženého pre členov našich komunít, najmä tých najnúdznejších a na vytisnutých na okraj. Inými slovami, požiada nás o účet z nášho života, ale aj života iných (porov. Lk 12,48).
Vzdychanie chudobných, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti, nám ukladá povinnosť vo svedomí a zaväzuje nás k službe.“
Svätý Otec ponúkol tri stručné biblické podnety inšpirované postavou apoštola Petra. Pripomenul tri kľúčové momenty, v ktorých Peter zachytil Ježišov pohľad: pri počiatočnom povolaní, vo chvíli po zapretí a do tretice po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď po trojnásobnej odpovedi na Ježišovu otázku „Miluješ ma?“ dostal misijné poslanie. Potom preniesol pozornosť do súčasnosti:
„Drahí bratia a sestry, Ježišov pohľad sa upiera aj dnes, tu a teraz, na každého z nás. Je veľmi dôležité stretnúť sa s ním našimi vnútorným zrakom, kladúc si otázku: Ako pozerá Ježiš dnes na mňa? K čomu ma volá? Čo mi Pán chce odpustiť a čo v mojom postoji ma žiada zmeniť? Aké je moje poslanie a úloha, ktorú mi Boh zveruje pre dobro svojho ľudu?
Ten ľud je v skutočnosti jeho, nepatrí nám, dokonca my sami sme členmi ľudu, len máme osobitnú zodpovednosť a poslanie: slúžiť mu. Buďme si istí, drahí bratia, že sme všetci pod pohľadom Ježiša: On hľadí na nás s láskou, o niečo nás žiada, niečo nám odpúšťa a dáva nám poslanie.“
Okrem pohľadu Ježiša je tu aj pohľad zo strany ľudu, pokračoval Svätý Otec:
„Je tu aj iný pohľad, ktorý sa na vás upiera. Pohľad vášho ľudu, a je to pohľad, ktorý vyjadruje vrúcnu túžbu po spravodlivosti, po zmierení a po pokoji. V tejto chvíli chcem uistiť o mojej duchovnej blízkosti všetkých vašich krajanov, osobitne utečencov a chorých, ktorí zostali v krajine s veľkými očakávaniami a so zatajeným dychom v očakávaní výsledku tohto historického dňa. Som si istý, že s veľkou nádejou a intenzívnou modlitbou vo svojich srdciach sprevádzali toto stretnutie.
A tak ako Noe vyčkával na holubicu, aby mu priniesla olivovú ratolesť, aby sa ukázalo, že je koniec potopy a začiatok novej éry pokoja medzi Bohom a ľuďmi, tak váš národ očakáva váš návrat do vlasti, zmierenie všetkých jeho členov a novú éru mieru a prosperity pre všetkých.
Moje myšlienky smerujú predovšetkým k tým, čo stratili svojich drahých a svoje domovy, k rodinám, ktoré sú rozdelené a viac sa nenašli, na toľké deti a starých ľudí, na ženy a mužov, ktorí strašne trpeli z dôvodu konfliktov a násilia, ktoré zasievali smrť, hlad, bolesť a plač. Toto volanie chudobných a núdznych sme silno počuli, ono preniká nebo až k srdcu Boha Oca, ktorý im chce dať spravodlivosť a darovať im mier.“
„Drahí bratia a sestry, mier je možný. Nikdy sa neunavím opakovať, že mier je možný! Ale tento veľký dar Boží je súčasne aj silným záväzkom ľudí, zodpovedných voči ľudu. My kresťania veríme a vieme, že mier je možný, pretože Kristus vstal z mŕtvych a porazil zlo dobrom, zaistil svojim učeníkom víťazstvo pokoja nad tými komplicmi vojny, akými sú pýcha, chamtivosť, baženie po moci, egoistické záujmy, lož a pokrytectvo.“
„Vyzývam vás preto hľadať to, čo vás zjednocuje, počnúc príslušnosťou k tomu istému ľudu, a prekonávať všetko čo vás rozdeľuje. Ľudia sú už unavení a vyčerpaní z minulých vojen: pamätajte, že s vojnou sa stráca všetko! Vaši ľudia dnes dychtivo túžia po lepšej budúcnosti, ktorá prichádza cez zmierenie a pokoj.“
Pápež František poukázal aj na vzácne spoločné úsilie rôznych kresťanských cirkví v ekumenických iniciatívach a potvrdil svoju túžbu v tomto ekumenickom duchu navštíviť v budúcnosti Južný Sudán:
„Potvrdzujem moju túžbu a moju nádej môcť prísť v budúcnosti, s Božou milosťou, do vašej milovanej krajiny, spolu s mojimi drahými bratmi, tu prítomnými, arcibiskupom z Canterbury a niekdajším moderátorom Presbyteriánskej cirkvi.“
Na záver pápež František odložil bokom protokol, pokľakol pred každým zo štyroch prítomných politických lídrov, sklonil sa k zemi a každému pobozkal nohy.
