V Grónsku bola 8.10. podpísaná medzinárodná dohoda deviatich krajín, ktorá má za cieľ ochrániť na najbližších 16 rokov roztápajúce sa územie Arktídy s plochou Stredozemného mora, od komerčných zásahov a rybolovu. Dohoda chce zabrániť, aby štáty vykonávali komerčnú aktivitu v danej oblasti a narušil sa tak v lokalite krehký ekosystém.
Súčasťou dohody je aj vyčlenenie prostriedkov a vedeckých kapacít na lepšie spoznávanie arktického ekosystému, ktorý je pre vedcov doposiaľ málo prebádanou oblasťou. Činnosť sa bude uskutočňovať na ploche 2,8 milióna kilometrov štvorcových.
Zvyšovanie teploty spôsobuje, že sa lode dokážu v lete, kedy priemerná teplota sa blíži k 10 stupňom Celzia, dostať aj do oblastí, ktoré za normálnych okolností sú nedostupné. Polárni vedci, ktorí merajú minimálnu vrstvu ľadu, tento rok zaznamenali jej najmenšiu hrúbku za posledných šesť rokov. Rovnaký proces sa deje aj na Antarktíde.
Kým do roku 2012 celkovo ubúdal ľad na Antarktíde rýchlosťou 76 miliárd ton za rok a to prispievalo ku globálnemu ročnému zvýšeniu úrovne hladiny oceánov o 0.2 mm, nové analýzy ukázali od roku 2012 roztápanie 219 miliárd ton. Prispenie takéhoto množstva môže zvýšiť hladinu oceánov o 0.6 mm ročne.
Celkovo od roku 1992 prispelo roztápanie ľadu na Antarktíde k zvýšeniu hladiny oceánov o 7.6 mm. Ak by sa roztopil všetok tamojší ľad, hladiny oceánov by stúpli až o 58 metrov.
Dohodu o ochrane Arktídy podpísalo deväť krajín: Kanada, Nórsko, Rusko, Spojené štáty, Čína, Island, Japonsko, Južná Kórea, Dánsko. Prítomná bola aj Európska únia.
